V Koráne sa píše:
„A veruže jediným náboženstvom u Boha je islam.“(Korán 3:19)
Na začiatku je potrebné si uvedomiť základný fakt. Islam nie je žiadne nové náboženstvo a už vôbec nie „výmysel“ arabského kupca Muhammada, ako sa to často krát interpretuje v našom regióne. Pojem islam pochádza z arabského slovného základu SLM (resp. aslama) a znamená predovšetkým „odovzdanie sa“. V tomto konkrétnom prípade odovzdanie sa do vôle Božej. V sekundárnom význame znamená slovo slm: mier, pokoj (salam) alebo podriadenosť.
Z podobného slovného koreňa sa odvodzuje aj pomenovanie moslim (muslim) a v slovenčine má približne význam „ten, ktorý sa odovzdal do (podriadil) vôle Božej“. Na základe vymedzeného vzťahu Boh - človek je postavený aj kľúčový pilier islamu, ktorý nám až nápadne pripomína prvé prikázanie zo zmluvy medzi Bohom a Mojžišom (Músa). „Niet Boha (Allah) okrem Boha (Allah)...“ Avšak neoddeliteľnou súčasťou tzv. šahády je aj nasledovné konštatovanie „...a Muhammad je Posol Boží (rasúlu ’lláh).“ Muhammad tak definovanom vzťahu Boh a človek reprezentuje zvestovateľa Božej vôle, Zákonov. Napriek svojím nesporným kvalitám je však stále len človekom.
„Verím, že keby človek ako on (Muhammad) mal prevziať moc nad celým moderným svetom, podarilo by sa mu vyriešiť súčasné problémy spôsobom, ktorý by nám priniesol tak potrebný mier a šťastie“ G. B. Shaw
„Poslali sme ťa (Muhammad) ako výraz milosrdenstva pre všetky svety.“
(Korán 21:107)
Z tohto dôvodu je absolútne neprijateľné používanie slova mohamedán. Toto označenie evokuje predpoklad, že moslimovia sú stúpencami (vyznavačmi) Muhammada, resp. ho považujú za boha, podobne ako je tomu v prípade kresťanov a ich uctievania Ježiša Krista. Toto je však omyl.! Jediným hodným uctievania je Boh a Muhammad je len Prorokom.
„Ja vám však pravdu hovorím: Prospeje vám, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Radca k vám nepríde. Ale ak odídem, pošlem ho k vám...uvedie vás do všetkej pravdy, pretože nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje....“
(Ján 16:7 a 16:13)
Muhammad je prorokom, posledným v rade, v ktorom však nechýba Ádam, Ibráhím (Abrahám), Núh (Noe), Músá (Mojžiš), Jahjá al-Ma’múdí (Ján Krstiteľ) a Ísá (Ježiš). Tak, ako všetkých považujeme za moslimov (tj. tých, ktorí sa odovzdali do vôle Božej), tak sú plnohodnotnou súčasťou islamu aj taurát (tóra) a indžíl (evanjelium), ktoré však z dôvodu zásahov človeka do ich textov (najmä zo strany rabínov), nevhodných doplnkov (učenie o Svätej Trojici) nepresného výkladu, zanedbávania, boli nahradené posledným a definitívnym zjavením, Koránom.
Hovorte: „Uverili sme v Boha a v to, čo nám zoslal, i v to, čo zoslal Abrahámovi, Izmaelovi, Izákovi, Jakubovi a kmeňom, i v to čo bolo dané prorokom od ich Pána. My nečiníme rozdiely medzi nimi a do vôle Božej sme odovzdaní.!“
(Korán 2:136)
Rovnako nevhodným ako označenie mohamedán, sú aj časté úvahy o vzniku islamu. Podriadenosť človeka a všetkého stvoreného vychádza zo samotnej podstaty stvorenia. Islám tak existuje od Božieho stvorenia sveta. Čo môžeme presne časovo ohraničiť je obdobie zvestovania Koránu. Toto sa datuje do obdobia medzi rokmi 610 až 632.
Počnúc:
„Prednášaj v mene Pána tvojho, ktorý človeka z kvapky priľnavej stvoril!Prednášaj veď Pán tvoj je nadmieru štedrý.On, Ktorý naučil (písať) perom. A naučil človeka, čo doposiaľ nevedel.“
(Korán 96:1-5)
Končiac:
„Dnešným dňom som pre vás dokončil vašu vieru a dovŕšil nad vami Svoje dobrodenie a za vašu cestu vám vybral Islam...“(Korán 5:3)
Do dnešných dní je Korán čítaný alebo recitovaný mnohými moslimmi na celom svete. Napriek predsudkom, že islam je arabský, tvoria Arabi len 18% z ummy. Korán, ktorý čítajú alebo sa učia naspamäť moslimovia v Indonézii je presne tým istým zväzkom, ako ten ktorý čítajú a učia sa naspamäť moslimovia v Mauretánii. A obsahuje presne tie isté slová ako tie, ktoré prorok Muhammad obdržal od Boha a recitoval svojim spoločníkom.
