Každý zbožný moslim každodenne počas modlitieb prosí Boha o správne vedenie na ceste životom. Deje sa to prostredníctvom recitovania prvej súry Koránu, v ktorej sa okrem iného píše:
„Teba uctievame a Teba o pomoc žiadame, veď nás cestou priamou, cestou tých, ktorých si zahrnul milosťou Svojou, ale nie tých, na ktorých Si rozhnevaný, ani tých, ktorí v blude sú.“
(Korán 1:5-7)
Touto cestou je pre moslimov Islam. Znalosti islamu a život vedení v medziach a zákonoch stanovených Bohom a zvestovaných Muhammadom (saws) sú pre moslimov zárukou toho, že na konci života ich čaká spravodlivá a Bohom určená odmena, Raj. Z tohto dôvodu už len samotné poznanie cieľa a cesty, ktorá k nemu vedie, dáva moslimom zmysel života a pokoj.
Podobne je to aj v prípade turistu. Ak by sme sa vrátili na začiatok tak, rovnako človek vstupujúci do lesa disponujúci znalosťami o ceste, ktorá vedie k stanovenému cieľu je oveľa pokojnejší. Avšak len samotná znalosť cesty resp. cieľa veľakrát nestačí. Tak ako v živote aj v turistike sú ľudia mnohokrát náchylní si cesty skracovať. Vidieť to môžeme v lese ale aj mestách. Toto skracovanie vyplýva z ľudského presvedčenia o dostatočných znalostiach miesta, kde sa nachádza cieľ jeho púte, alebo jeho nadutosti. Neraz sa však stáva, že turista, ktorý precenil svoje schopnosti v lese zablúdi a nepodarí sa mu vrátiť na správnu cestu a už vôbec prísť do cieľa. Z tohto dôvodu je dobé a osožné mať pri potulkách lesom a či životom so sebou mapu a kompas. V islame sú pre moslimov stelesnením mapy na ceste životom a kompasom určujúcim správny smer. Korán a hadísy (hadith).
Korán je posledným zvestovaným posolstvom Božím a tvorí základný prameň islamskej vierouky a práva. V Koráne sú pre moslimov sústredené najdôležitejšie poznatky o viere, morálke, histórii ľudstva, bohoslužbe, vede, múdrosti, vzťahoch medzi Bohom a človekom a ľuďmi navzájom. Korán je mapou potrebnou pre človeka, ktorí sa rozhodol smerovať k naplneniu života na zemi.
„Korán pre tých, ktorí veria, vedením a vyliečením, zatiaľ čo tí, ktorí neveria majú v ušiach svojich trhlinu a sú slepí voči nemu; a na nich je volané z miesta ďalekého.“(Korán 41:44)
O význame Koránu pre človeka, však nehovorí len Boh v samotnom Koráne, alebo moslimský učenci študujúci jeho obsah. Problematike prínosu Koránu pre ľudstvo sa venujú i nemoslimský vedci, básnici či historici umenia.
„Vždy keď sa ním (Koránom) začneme zaoberať, vždy nás najskôr znovu znechutí, potom nás však začne priťahovať, udivovať a nakoniec si vynucuje našu zbožnú úctu.“ Goethe
„Musíme uznať, že je nemysliteľné, aby človek Muhammadovej doby mohol byť autorom takýchto výrokov, ak vezmeme do úvahy úroveň poznania jeho doby. Takéto úvahy sú časťou toho, čo dodáva koránskemu zjaveniu úplne zvláštne miesto, a čo núti nestranného vedca k záveru, že nie je schopný poskytnúť vysvetlenie, ktoré spočíva len na materiálnom základe.“ Maurice Bucaille
Nespochybniteľnosť pravdivosti Koránu a učenia v ňom zoslanom spočíva i na fakte, že slová zaznamenané v ňom sú tými istými, ktoré boli zvestované prorokovi Muhammamdovi pred viac ako 15. storočiami. Kritik Islamu William Muir raz napísal:
„Pravdepodobne nie je na svete iná kniha, ktorá sa počas storočí zachovala bez porušenia textu.“
Druhou nevyhnutnosťou pre cestovateľa je kompas. V prípade života sú ním Prorokove hadísy. Hadís (hadith) v arabčine znamená správa, novinu alebo rozprávanie v kontexte islamskej vierouky sa vníma ako správa tradovaná od proroka mUhammada (saws) tj. tradícia. Súbor hadísov tj. učenia, výrokov a činov proroka Muhammada tvoria tzv. sunnu. Sunna je podľa moslimov druhým prameňom vierouky hneď po Koráne a pochádza z toho istého zdroja. Jej dôležitosť vyjadril islamský učenec imám Malik:
„Sunna Proroka Muhammada (saws) je ako Noemova archa. Ktokoľvek na ňu nastúpi, bude spasený, a ktokoľvek ju odmietne, utopí sa.“
Ak sa turisti správajú zodpovedne počas výletov do prírody, prečo sa Človek vydáva na cestu životom bez potrebných znalostí a pomôcok?..
