Súčasnosť je dobou v znamení konzumizmu. Chcete predať svoj produkt, ideológiu či režim? Potrebujete upútať pozornosť.! Marketing sa stal súčasťou obchodu, politiky a dokonca aj terorizmu. Zo správ sa úplne vytratili pozitívne informácie. Dominuje násilie, teror a strach. Všetko atribúty, ktoré diváka na jednej strane vystrašia a zároveň upútajú jeho pozornosť. Pútavý názov, premyslený mix jednoduchých hesiel, poloprávd a lží sú dnes žiadanejšie než pravda. Tá sa neraz „bezducho“ potuluje v roztrhaných šatách. Je opľuvaná. Toto je prípad i mediálnych „právd“ o islame, ktorý sa v ostatnom čase najčastejšie spomína len v súvislosti s tzv. islamským štátom. Média, politici a verejnosť opakujú táranie predstaviteľov tejto teroristickej organizácie a ich činy stotožňujú s učením islame. Je to pochopiteľné, keďže tzv. islamský štát im ponúka presne taký obraz islamu, aký práve oni chcú vidieť. O to menej priestoru dostávajú tí, ktorí násilie páchané „v mene Boha“ či v „mene islamu“ verejne odsudzujú.
Toto je tiež prípad otvoreného listu, ktorí v polovici septembra vytvorili najväčšie osobnosti islamu súčasnosti, a ktorí adresovali samozvanému kalifovi ‘Abú Bakrovi al-Bagdádímu a jeho zblúdeným prívržencom. Medzi 126 signatármi listu môžeme nájsť: prof. Šawkiho Allama (veľký mufti Egypta), prof. ‘Abú Hášima (Univerzita al-Azhar), Azhara Aziza (prezident Islamskej spoločnosti severnej Ameriky, ISNA), šejka Abdullaha bin Bajjaja (‘Abú Dhabí), Dr. Bechariho (prezident Francúzskej národnej federácie muslimov), prof. Čeriča (bývalý veľký mufti Bosny a Hercegoviny), šejka Ibrahíma al-Husajního (predseda Najvyššej rady pre fatwu a islamské záležitosti, Nigéria), prof. M. Din Syamsuddina (predseda Indonézskej rady islamských učencov, Indonézia), šejka Na’ima Ternavího (muftí Kosova), Zahidiho bin Wan Teh (bývalý mufti Malajzie) či šejka Muhammada Jusufa (bývalý muftí Uzbekistanu) a mnohých ďalších učencov z rôznych kútov sveta.
Títo postupne prezentujú a objasňujú 24 zdôvodnení neislamského, ba až proti islamského konania, ktorého sa dopúšťajú vodcovia a prívrženci tzv. islamského štátu. Kritizujú a vysvetľujú, čo všetko v ich správaní odporuje učeniu islamu. Počnúc nesprávnym výkladom právnej teórie a Koránu, cez zjednodušovanie učenia a výkladu islamu, Koránu a hadísov, cez postoj k ženám, deťom, väzňom, ale aj náboženským a etnickým menšinám a končiac tým, že svoje zločiny skrývajú za „vôľu Božiu“ a akýkoľvek nesúhlas vydávajú za skutok „voči Bohu“. Úsilím autorov listu je poučiť, odvrátiť od pokračovania v týchto činoch, ale aj širokej nemuslimskej verejnosti predstaviť rozdiel medzi tým, čo JE islam a čo je prezentované AKO islam.
Pri preklade veršov Koránu bol použitý český preklad, ktorý publikoval v sedemdesiatych rokoch 20. storočia český arabista Ivan (Ahmed) Hrbek, a ktorý je na území Československa považovaný za najlepší preklad Písma.
Na záver, úvodnej časti série blogov, preklad zdôvodnenia autorov otvoreného listu, prečo sa rozhodli napísať predmetný list a adresovať ho stúpencom tzv. islamského štátu.
V mene Boha, Milosrdného a Milostivého
Chvála Bohu, Pánovi sveta,
Mier a Požehnanie Pečati prorokov a poslov
„Pri Osude! Veruže človek speje k záhube! Okrem tých, ktorí uverili a zbožné skutky konali a vzájomne sa k pravde neochvejne nabádali!“ (Korán, 103:1-3)
Otvorený list
Dr. Ibrahímovi al-Badrímu alias ‘Abú Bakr al-Bagdádímu.
Bojovníkom a prívržencom samozvaného „islamského štátu“.
Mier a milosrdenstvo Božie Vám.
Počas Vášho vystúpenia dňa 6. ramadána 1435 hidžry (4. júla 2014) ste povedali, parafrázujúc slová ‘Abú Bakra as-Siddiqa[1] (nech je s ním Boh spokojný): „Ak sa vám zdá, že to čo hovorím a robím je pravda, tak mi pomáhajte, a ak sa vám zdá, že to čo hovorím a robím je nesprávne, potom mi poraďte a uveďte ma na pravú cestu.“ Nasledujúci text je sprostredkovaným názorom učencov. Prorok (mier a požehnanie s ním) povedal: „Náboženstvo je (spresnená) rada.“[2] Všetko, čo tu bude uvedené je zamerané na výroky a aktivity stúpencov „islamského štátu“, tak ako ich oni sami propagovali na sociálnych sieťach – alebo ich videli očití svedkovia z radov muslimov – a prezentovali média. Vynaložili sme všetko úsilie, aby sme minimalizovali nepodložené správy a zabránili prípadným nedorozumeniam. Okrem toho, všetko tu uvedené je zložené z jednoduchých vysvetlení, ktoré odrážajú názory drvivej väčšiny islamských (sunnitských) učencov naprieč celou islamskou históriu.
V jednom zo svojich prejavov[3] ‘Abú Muhammad al-Adnani povedal: „Bože požehnaj proroka Muhammada, ktorý bol zoslaný s mečom milosrdenstva pre všetky svety.“[4] Ním uvedený postoj je však zmätočný a má chybnú paradigmu. Navzdory tomu, sa naň často odvolávajú práve stúpenci „islamského štátu“. Boh poslal proroka Muhammada (mier a požehnanie s ním) ako milosrdenstvo pre celé ľudstvo: „A neposlali sme ťa inak než znamenie milosrdenstva pre ľudstvo celé.“ (Korán, 21:107) Toto platí vždy a všade. Prorok (mier a požehnanie s ním) bol poslaným milosrdenstvom k ľuďom, zvieratám, rastlinám, nebesiam a k neviditeľným bytostiam – niet muslima, ktorý by s tým nesúhlasil. Jedná sa o všeobecne a bezpodmienečné platné konštatovanie, ktoré má oporu v samotnom Koráne. Avšak frázy typu „poslaný s mečom“ sú len súčasťou hadísov, ktoré sú špecifické pre konkrétne miesto a konkrétny čas. Z tohto dôvodu je zakázané takýmto spôsobom miešať argumenty Koránu a hadísov tak, ako je zakázané zmiešavať všeobecné so špecifickým, alebo podmienené s nepodmieneným.
Okrem toho Boh popisuje samého Seba v podobe milosrdenstva: „...Pán váš Sebe milosrdenstvo, ako povinnosť predpísal.“ (Korán, 6:54) Boh hovorí, že Jeho milosrdenstvo objíma všetko: „...milosrdenstvo Moje objíma všetky veci...“ (Korán, 7:156) V autentickom hadíse Prorok (mier a požehnanie s ním) hovorí: „Keď Boh stvoril Stvorenie napísal na miesto nad Jeho trónom, že ʼVskutku Moje milosrdenstvo je väčšie než Môj hnev.ʼ“[5] Preto je zakázané zrovnávať „meč“ – a s ním i hnev a prísnosť – s „milosrdenstvom“. Taktiež je zakázané, aby sa idea „milosrdenstva pre všetky svety“ podriaďovala fráze „zoslaný s mečom“, pretože by to znamenalo, že milosrdenstvo je závislé na meči, čo jednoducho nie je pravda. Okrem toho, ako by mohol mať „meč“ vplyv na svety, v ktorých meče nemajú žiadnu moc, či už na nebesiach, v prípade neviditeľných bytostí a rastlín! Avšak podmienkou toho, aby sa Prorok Muhammad (mier a požehnanie s ním) mohol stať poslom milosrdenstva pre všetky svety, bol potrebný meč (platilo to len pre konkrétne miesto, z konkrétneho dôvodu a zasadené v určitom kontexte). Toto konštatovanie nie je len striktne akademické. Omnoho viac to poukazuje na podstatu toho, čo bude nasledovať, kritiku chybného stotožňovanie meča s Božím milosrdenstvom.
[1] Prvý kalif, ktorý vládol v rokoch 632-534 (pozn. prekladateľa)
[2] Zaznamenaný Muslimom v Kitab al-Iman, č. 55
[3] Zverejnené na SawarimMedia na youtube.com (3. apríla 2014)
[4] V Majmu‘ al-Fatawa (č. 28, s. 270) ibn Tajmíjja hovorí: „Prorok (mier a požehnanie s ním) povedal: ʼBol som poslaný s mečom ako znamením Hodiny, že nik nebude uctievaný len Boh samotný, bez partnerov. Moja útecha bola ukrytá v tieni môjho oštepu. Pokorenie a poníženie príde k tým, ktorí nenačúvajú môjmu učeniu. Ktokoľvek napodobňuje ľudí, stáva sa jedným z nich.ʼ Ahmad zaznamenal tento hadís v jeho Musnade (č. 2, s. 50) odkazujúc na autoritu ibn Umara a Buchárího.“ Avšak tento hadís má veľmi slabý reťazec tradentov t.j. nepatrí medzi dôveryhodné (pozn. prekladateľa).
[5] Zaznamenané v Buchárím v Kitab al-Tawhid, č. 7422 a Muslimom v Kitab al-Taubah, č. 2751
