„Vyzývaj na cestu Pána svojho múdrosťou a kázaním krásnym a veď s nimi spor slovami najlepšími! Pán tvoj najlepšie pozná tých, ktorí z cesty Jeho zblúdili, a pozná dobre aj tých, ktorí správne sú vedení.“ (Korán, 16:125)
Oboch listoch islamský učenci svorne žiadajú hlavu katolíckej cirkvi, ako aj reprezentantov jednotlivých kresťanských cirkevných komunít o vzájomnú toleranciu a hlavne pravdivé vnímanie islamu, ako neoddeliteľnej súčasti Božej milosti (rahman), ktorú preukazuje ľudskému pokoleniu od nepamäti. Rovnako poukazujú na fakt, že súčasťou islamu sú rovnaké hodnoty pochádzajúce od toho istého Boha. Muslimovia identicky ako kresťania nadovšetko milujú Boha. Tak ako sa môžeme v Starom zákone dočítať: „Hľa, Izrael, Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný. Budeš milovať Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou silou.“ (Deuteronomium, 6:4-5), alebo v evanjeliu podľa Matúša: „Miluj Hospodina, Boha svojho, celým svojim srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou. To je najväčšie a prvé prikázanie.“ (Matúš, 22:37-38), rovnako Boh v Koráne vyzýva ľudí k tomu, aby v prvom rade uctievali Jeho, a lásku ktorú mu preukazujú im On vráti svojim milosrdenstvom a odpustením hriechov: „Káž: Ak milujete Boha, tak ma nasledujte a Boh vás za to bude milovať a odpustí vám vaše viny, veď Boh je odpúšťajúci a milosrdný.“ (Korán, 3:31).
V rovnakom duchu vyznieva každodenná pripomienka oddanosti a viery muslimov, ktorá je súčasťou povinných modlitieb, a ktorú každý muslim recituje minimálne sedemnásťkrát za deň.
„V mene Boha milosrdného, milostivého. Chvála Bohu, Pánu ľudstva všetkého, Milosrdného, Milostivého, vládcovi dňa súdneho! Teba uctievame a Teba o pomoc žiadame, veď nás cestou priamou, cestou tých, ktorých si zahrnul milosťou Svojou, nie tých na ktorých si rozhnevaný, a ani tých, ktorí v blude sú.“ (Korán, 1:1-7)
Podobne ako kresťania a židia aj muslimovia majú povinnosť milovať blížneho svojho. Prorok Muhammad neraz hovorieval: „Nik z vás nebude mať vieru, pokiaľ nebude milovať svojho blížneho ako seba samého.“ inšpirovaný samotným slovom Božím: „Nikdy nedosiahnete pravú zbožnosť, pokiaľ nebudete rozdávať z toho, čo milujete – a čokoľvek z vecí rozdáte Boh o tom dobre vie.“ (Korán 3:92) A taktiež aj samotní učenci dodávajú, že „ak nedávame blížnemu svojmu z toho, čo najviac milujeme, tak naozaj nemilujeme Boha a ani blížneho“. Zhodne sa o potrebe vzájomného porozumenia vyjadrujú Starý aj Nový Zákon „Miluj svojho blížneho ako sám seba!“ (Marek 12:31) alebo „budeš milovať svojho blížneho ako seba samého“ (Leviticus 19:18) Povinnosť muslimov tolerovať náboženskú inakosť, prijímať fakt, že nie všetci ľudia sú a budú muslimami a „správnou cestou vedení“ a ctiť si blížneho svojho vlastnosti, ktoré však nie sú zvyčajne mediálne prezentované, sú súčasťou učenia Koránu a vyjadrené najmä „nebude žiadneho donucovania v náboženstve“ (Korán 2:256) a „pravda prichádza od Pána vášho; kto chce, nech verí, a kto nechce, nech neverí“ (Korán 18:29) Učenci prikladajú oba Božie príkazy ako dôkazy, ktoré vyvracajú všeobecne (žiaľ aj samotným pápežom) preferované videnie muslimov, ako tých, ktorých hlavnou životnou filozofiou a povinnosťou je šírenie islamu „po dobrom alebo po zlom“.
Na základe tohto nesprávneho pochopenia islamu (úlohu v tom isto hrá aj neislámske správanie niektorých „muslimov“, ktoré sa nekriticky zovšeobecňuje) sa dnes nazerá aj na špecificky islamský „inštitút“ džihádu, ktorý sa neraz nekriticky démonizuje. Učenci sa vo svojej reakcii obracajú na pápeža aj v tejto otázke, aby vážil slová a obozretne vyberal zdroje citácií, ktoré neraz sú až príliš vzdialené od pravdy. Veď ak by tak činil vedel by, že Boh muslimom zakazuje akúkoľvek nespravodlivú (agresívnu) vojnu, násilie voči bezbranným a nevinným a to bez rozdielu ich náboženského presvedčenia. „Naopak my veríme, a muslimovia vždy verili, že ,ten, kto zabije jedného človeka – nie z pomsty na niekom alebo za to, že šíril po zemi pohoršenie – bol by súdený, ako by zabil celé ľudstvoʻ (Korán 5:32).“
Viac sa o obsahu listov muslimských učencov dočítate tu a tu.
