Byť úspešným a bohatým nie je hriech. Z tohto je nutné uviesť, že užívanie si pôžitkov pozemského života bez zanedbávania náboženských povinností je islamom povolené. Čo je vo výraznom rozpore s kresťanským pohľadom, ktoré na základe podobenstva o boháčovi, ťave a uchu ihly, do istej miery upiera bohatým podiel na rajských slastiach. V prípade islamského pohľadu na bohatstvo je vyzdvihovaný fakt, že každý muslim si musí uvedomiť, že čím viac sa oddáva pôžitkom tohto života, tým viac je ohrozený a musí byť zodpovednejší vo svojom konaní. Toto nás však nesmie odradiť od úsilia dosiahnuť v živote úspech. Na druhej strane musíme byť pozornejší a všímavejší k nástrahám, ktoré pre nás pripravuje satan. V tomto smere je zaujímavým pohľad Ibrahima al-Nachjiho (z. 96H/718), ktorý na otázku: „Je lepší spravodlivý obchodník alebo človek, ktorý všetok svoj čas venuje náboženstvu a bohoslužbám?“ Odpovedal: „Spravodlivý obchodník je pre mňa lepší, pretože je v džiháde. Satan ho neustále pokúša cez váženie a meranie, cez jeho obchodovanie, ale on proti nemu bojuje.“
Každý z nás si tiež musí uvedomiť základnú a nemennú pravdu, že pozemský život je len dočasný a konečný. Je to obdobie, v ktorom sa svojim skutkami usilujeme o to, či večnosť prežijeme odmenení Alláhom Všemohúcim v Raji, alebo po zásluhe za svoje hriechy potrestaní v pekle. Toto je základný pilier, ktorého sa musí pridŕžať každý muslim. Ak sa od neho človek odkloní, tým viac sa oddá pôžitkom z bohatstva a luxusu tohto sveta, ktoré sú však vo všetkých oblastiach pominuteľné a môžu viesť k zatrateniu.
Bohatstvo, kariéra či spoločenské postavenie, nie sú ciele našej existencie, ale sú to nástroje, ktoré muslim používa k dosiahnutiu úspechu v tomto ale aj v posmrtnom živote. Ak si toto uvedomíme, bohatstvo bude pre naše okolie prínosom v našich skutkoch, ktoré činíme pre Alláha a nie len v našich srdciach, ktoré by pýchou mohli stvrdnúť. Nebudeme túžiť po peniazoch, ale budeme sa snažiť o potešenie Všemohúceho Alláha. Dôležitým je to, že muslim by pri snahe o dosiahnutie úspechu nikdy nemal zabudnúť na náboženské povinnosti voči Bohu a spoločnosti.
Alláh hovorí v Koráne:
„Ó vy, ktorí veríte! Nech vás, majetky vaše a deti neodlákajú od spomínania Alláha, a tí, ktorí tak učinia, tí veru stratu utrpia.“
(Al-Munafiqun 63:9)
Muslim nesmie nikdy zabúdať na povinnosti, ktoré má voči Všemohúcemu Alláhovi. Rovnako ani na tie, ktoré má voči rodine a spoločnosti. „Spomínanie Boha“ v tomto smere znamená akýkoľvek prospešný čin alebo myšlienku. Muslim by nikdy nemal obetovať svoju vieru kvôli pozemským pôžitkom. Taktiež by sa nikdy nemal pracovne realizovať v žiadnej nepovolenej práci alebo v nepovolenom obchode, aby získal pre seba a svoju rodinu to, po čom túžia. Povolené vždy vedie k pokore a dokonalému šťastiu.
Z uvedeného je zreteľné, že byť úspešným a bohatým nie je v rozpore s úsilím byť bohabojným a dobrým muslimom. Taktiež zmysluplné užívanie darov Alláhových, v podobe svetských pôžitkov, nie je muslimom zakázané, ak tak činia s mierou a pokorou, pamätajúc, že sa im ich dostalo od Stvoriteľa. Je to dar a zároveň skúška pre veriacich. Často krát sa však stáva, že si to uvedomujeme len vtedy, keď sme vystavený nedostatku a strádaniu tak, ako je to napríklad počas ramadánu. Ako si však pozitívnu skúsenosť, ktorú prináša ramadán v rovine strádania zachovať aj po skončení pôstu? Tu je niekoľko rád, ktoré ponúka Dr. Muhammad Mahmúd Mansúr.
1. Úprimnosť pri vykonávaní každého úkonu viery: ktorýkoľvek skutok musí byť vykonávaný s jasným zámerom, zapáčiť sa Alláhovi Všemohúcemu a získať jeho odmenu. Človek má žiadať Alláha o podporu a prosiť Ho o pomoc pri odolávaní našepkávaniu Zla, ku ktorým patrí pôžitkárstvo, bezbrehá honba za naplnením svojich túžob, ale aj stavanie na obdiv vlastných skutkov zbožnosti.
2. Koncentrácia počas rozličných skutkov zbožnosti prostredníctvom nevykonávania veľkého množstva náboženských úkonov, byť v nich umiernený: dôležité v tomto smere je radšej konať menej a bez prílišnej horlivosti a naopak sa viacej zamýšľať nad významom aktov viery a následne ich po správnosti praktizovať v bežnom živote a vo vzťahu s inými ľudmi muslimami či nemuslimami.
3. Vyhľadávanie dobrej spoločnosti: takej, ktorá bola pravidelne k dispozícii počas ramadánu. Posol Boží (mier a požehnanie s ním) povedal: “Vskutku, vlk zožerie len zatúlanú ovcu.“ (Abu Dawud) Zdržiavanie sa v dobrej spoločnosti je základom pevnej a zdravej viery. Bolo zaznamenané, že Prorok (mier a s ním) povedal: “Človek nasleduje náboženstvo svojho priateľa; takže každý by si mal zvážiť, koho uzná za svojho priateľa.“
4. Predchádzanie náhlej uvoľnenosti po ramadáne alebo upustenie od činov zbožnosti: človek by mal pokračovať vo vykonávaní aktov zbožnosti aj po ramadáne, hoc aj v menšej miere. Posol Boží (mier a požehnanie s ním) povedal: „Ten kto dodržiaval pôst v ramadáne a nasledoval ho so šiestimi (pôstmi) počas šawálu; to je akoby sa postil neprestajne.“ (Muslim) Vykonávanie dobrovoľných modlitieb, či čítanie Koránu v období po ramadáne aspoň čiastočne uchováva vnútorný pocit radosti, ktorý muslim zažíval počas pôstneho obdobia.
5. Realizácia dovoleného odpočinku: po ramadáne potrebuje každá duša nejaký čas na oddych a zotavenie sa. Ak duša nenájde odpočinok dovolenými prostriedkami (tie ktoré nie sú v rozpore s islamom), môže sa dostať do depresie. Zoslabne a môže ochabnúť v poslušnosti voči Stvoriteľovi, ba dokonca môže začať hľadať potešenie v zakázaných veciach (alkohol, drogy a pod.)!
6. Vykonávanie prosieb u Alláha za kohokoľvek, aj po ramadáne: ľudia by mali prosiť za každú osobu tak, aby ich prosba mohla byť zodpovedaná. Posol Boží (mier a požehnanie s ním) povedal: „Kedykoľvek prosí muslimský služobník za svojho brata v jeho neprítomnosti, anjel povie: „Amen.“ A to isté nech sa stane tebe.“ (Muslim)
Toto bol len náznak rád a pomôcok, ako sa vyrovnať s našimi túžbami a svetskými pôžitkami, ktorých sme sa vzdali, ale ku ktorým sa o niekoľko dní opätovne vrátime. Pri „návrate“ k rutinnému spôsobu života, bez obmedzení, ktoré so sebou prináša pôst, by sme nemali zabúdať na dôležitosť poslania, ktoré máme, a ktoré sme si pripomínali počas celého ramadánu. Tým je v prvom rade služba Alláhovi a blížnym tak, ako nás to nariaďuje Korán a učil náš Prorok (mier s ním).
Alláh Všemohúci to vie najlepšie.
