V ňom sa ohľadom rodiny môžeme dočítať nasledovné:
„A každému sme učinili dedičov, majúcich právo na to, čo zhromaždil: rodičov, blízke príbuzenstvo a tých, s ktorými ste spojení prísahou.“
(4:33)
„A už pred tebou sme vyslali poslov a dali sme im manželky i potomstvo“
(13:38)
„A On je ten, ktorý z tvoril z vody smrteľníka a učinil mu priame i pri ženené príbuzenstvo. A Pán tvoj je všemohúci“
(25:54)
Rodina bola základom už predislamských spoločností Arábie. Často krát však vo vnútri vtedajších rodín dochádzalo ku skutkom, ktorých svedkami sme žiaľ aj v súčasnosti. A Slovensko v tomto smere nie je výnimkou. Navzdory tomu, že sa väčšina populácie formálne hlási k viere v Boha, ku kresťanstvu, až priveľmi často sa objavujú neduhy, ktoré poznáme z rozprávaní o tom, ako sa žilo v čase „nevedomosti“. Predtým, než z vôle Alláhovej vystúpil Prorok Muhammad (mier s ním). Predtým než sa tak stalo, ako aj dnes sme neraz svedkami násilia zo strany rodičov voči deťom, dokonca aj voči tým najbezbrannejším. Na druhej strane môžeme vidieť neúctu detí k vlastným rodičom. Veľakrát zo strany detí počuť slová opovrhovania, hnusu bez štipky tolerancie voči šedinám rodičov, ktorí sa neraz obetovali pre šťastie svojich detí.
Takéto vzájomné správanie sa samozrejme deštruuje rodinu. Následne sa to však prenáša na všetky úrovne, ktoré sú postavené na rodinných vzťahoch. Nebezpečenstvo, ktoré so sebou prináša slabá rodina si samozrejme uvedomoval aj Posol Boží (mier s ním). Sám síce vyrastal ako sirota, ale vďaka príbuzenstvu (starý otec, strýko) dokázal prežiť pre osamelé deti tak nehostinnej dobe. Vydaný napospas nebezpečenstvám, ale vedený Alláhom milosrdným a milostivým, nabádal svojich nasledovníkov, muslimov k tomu, aby robili všetko pre zachovanie a budovanie zdravých rodinných vzťahov.
„A nariadili sme, aby bol človek láskavý ku svojim rodičom. Matka ho v ťažkostiach nosila a v bolestiach porodila...“
(46:15)
Rodinné vzťahy by mali byť položené na niekoľkých fundamentálnych pilieroch. Samozrejme bezpochyby na prvom mieste je láska. Láska medzi mužom a ženou, medzi rodičmi a deťmi. Prorok (mier s ním) je pre muslimov najlepším príkladom. Nadovšetko miloval svoje manželky ako aj svoje deti. Avšak láska a porozumenie nestačí nie je tým najdôležitejším prvkom, ktorý stmeľuje rodinu. Pri hľadaní spoločných znakov medzi rodinou a spoločenstvom veriacich, nachádzame omnoho dôležitejší atribút rodinných vzťahov a tým je ÚCTA – detí voči rodičom. Táto azda najvýstižnejšie zobrazuje vzájomné prepojenie rodinných vzťahov s vierou v Boha. V Koráne sa o tom môžeme dočítať nasledovné:
„Pán tvoj rozhodol, aby ste nikoho okrem Neho neuctievali, a aby ste k rodičom úctivý boli. A ak jeden, alebo obaja u teba zostarnú, nehovor im ‚Fuj!‘ a neodvrkuj im stroho, ale naopak hovor s nimi slovami láskavými“! Skloň k ním obom milosrdne krídla pokory a povedz: ‚Pán môj, zmiluj sa nad nimi obomi, tak ako oni ma vychovali, keď som bol malý.“
(17:23-24)
Už na prvý pohľad je viditeľné, že Alláh vo svojich slovách úzko spája vieru v Neho samotného s úctou voči rodičom. Duchovné a morálne aspekty vzťahu detí k rodičom ako aj človeka k Alláhovi, ktorý naším najlepším otcom a matkou, sú viditeľné na prvý pohľad a v neoddeliteľnom prepojení. Základom islamu (monoteizmu) je prikázanie, že nesmieme uctievať nikoho iného okrem Alláha. Na druhej strane je našou povinnosťou prejavovať úctu tým, ktorí sa pre nás obetovali, ktorí nás vychovali. A v modlitbách ďakujem Alláhovi a prosíme ho o milosrdenstvo. Nepripomína nám snáď rodičovský cit lásku, ktorú prejavuje Alláh všetkým svojím stvoreniam?
Podobne sa o úzkom prepojení medzi vierou a pokorou k Stvoriteľovi a o dôležitosti úcty k rodičom môžeme dočítať aj v Knihe Mojžišovej:
„Lebo ja, som Pán, tvoj Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, ktorí ma milujú a zachovávajú moje príkazy.“
(Exodus 20:5-6)
„Cti otca svojho a matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán tvoj, Boh.“
(Exodus 20:12)
Vyžadovaná je nie len úcta, ale rovnako aj pokora. Láska k rodičom by mala byť odrazom lásky človeka k Alláhovi za Jeho dobrodenie. Nemôžeme očakávať milosrdenstvo, ak sme na druhej strane neúctivý k tým, ktorí nás nesebecky vychovali. V Prorokových (mier s ním) hadísoch môžeme nájsť varovania pred hriechom neúcty k rodičom, ako aj nabádanie k láskavosti.
„Chcete vedieť, ktoré sú tri najväčšie hriechy?“ Poslucháči odpovedali: „Áno, Posol Alláha.“ „Keď staviate niekoho na roveň Alláha a keď neposlúchate rodičov,“ povedal, posadil sa a dodal „a keď klamete a krivo prisaháte, na to pozor.“ (al-Bucharí a Muslim)
„Abdallah ibn Amr ibn al-Ás rozprával ako za Alláhovým Poslom prišiel muž a povedal: „Prisahám ti vernosť, že emigrujem s tebou do Mediny, budem vyvíjať úsilie na ceste Božej a túžiť po odmene od Alláha.“ Prorok (mier s ním) povedal: „Je niektorý z tvojich rodičov nažive?“ Muž odpovedal, že nažive sú obaja. Prorok sa ho na to opýtal: „Chceš odmenu od Alláha.?“ Muž samozrejme súhlasil. Na to mu Posol povedal: „Vráť sa k nim a chovaj sa k nim láskavo.“ (al-Bucharí a Muslim)
Z uvedených veršov a hadísov je zreteľná dôležitosť, ktorú Alláh pripisuje úctivému správaniu sa voči rodičom. Preto sa domnievam, že tak ako bez úcty k rodičom nemôže byť človek skutočne veriacim (a to bez ohľadu na ich vierovyznanie a správanie sa voči nám), tak aj pochopenie dôležitosti úctivého správania voči matke a otcovi a láska k nim, nemôže byť dostatočnou bez viery v Alláha Jediného, milosrdného a milostivého.
A Alláh to vie najlepšie.
