Dnešným dňom sa vo väčšine muslimských komunít začína pôstny mesiac ramadán. Mesiac, v ktorom si veriaci pripomínajú zvestovanie Koránu prorokovi Muhammadovi anjelom Gabrielom (Džibríl). Z hadísov proroka Muhammada sa však dozvedáme, že mesiac ramadán nie je len mesiacom zvestovania koránu, ale v podstate všetkých Božích posolstiev.
Posol Alláha (saws) povedal: „Abrahámovi bolo zjavené počas prvej noci ramadánu, Tóra boja zjavená šesť dní po začiatku ramadánu, Evanjelium bolo zjavené trinásť dní od začiatku ramadánu a Korán začal byť zjavovaný počas posledných desiatich nocí ramadánu.“
„Pôstnym mesiacom je mesiac ramadán, v ktorom Korán bol zoslaný, ako vedenie správne pre ľudí a ako vysvetlenie tohto vedenia aj ako spásne rozlíšenie. Kto z vás uvidí na vlastné oči mesiac, nech sa postí! Ten z vás, kto je chorý alebo na cestách, nech sa postí rovnaký počet dní neskôr; Boh si praje vám to uľahčiť a nechce od vás nemožné. Dodržujte stanovený počet a chváľte Boha za to, že správne vás vedie – snáď budete vďační!“
(Korán 2:185)
Navzdory tomu, že sa na prvý pohľad, obzvlášť pre nemuslimov, môže zdať, že ramadán je predovšetkým o odriekaní si jedla, pitia a rôznych telesných a duševných pôžitkov, nie je to tak. Primárnym cieľom pôstu v mesiaci ramadán je posilnenie tela a duše, ochrana a povzbudenie odolnosti pred hriechmi každodennosti a v neposlednom rade pripomenutie si faktu, že v ľudskej spoločnosti žijú ľudia núdzny, ľudia, ktorí žijú neraz aj niekoľko dní bez jedla. Ramadán má muslimov pripomenúť, aby nezabúdali na týchto ľudí a snažili sa im zmenšovať ich utrpenie.
Pôst pozostáva z nasledovných povinností. Po prvé, sa veriaci musí vyvarovať konzumácii všetkých nápojov a jedla a intímnym vzťahom v čase od úsvitu do západu slnka. Avšak v niektorých prípadoch existujú úľavy, primárne v oblasti zdržiavania sa jedla a pitia. Ide predovšetkým o tehotné ženy a ženy, ktoré koja. Taktiež sa neodporúča postiť ženám v čase menštruácie. Z pôstu sú tiež „oslobodení“ chorí, malé deti a starí ľudia, ktorých zdravie by absenciou prísunu tekutín a jedla mohlo byť ohrozené. Po druhé, nie je dovolené hrubých a vulgárnych slov, nie je vhodné zapájať sa do hádok, rovnako ako neúprimnosť, pokrytectvo a lož alebo závisť, by v čase pôstu mali zostať tabu. Tu, však už neexistujú výnimky.
Duchovný význam pôstu v mesiaci ramadán je tak oveľa širší. Pôst muslimov učí princípom úprimnej lásky a je tak znakom lásky človeka k Bohu, ako aj milosrdenstvom a láskou Boha k človeku. Pôst muslimom vštepuje nádej a optimizmus, ktoré reprezentuje tak každodenné prerušenie pôstu ako aj nádej v získanie Božieho požehnania. V tomto smere stojí za zmienku jeden hadís, v ktorom Posol Alláha (saws) hovorí: „Keď príde ramadán, brány Raja sa otvoria, brány pekla sa zavrú a diabli sú spútaní v reťaziach.“ Pôst taktiež rozvíja čestnosť a posilňuje sebadisciplínu, učí trpezlivosti a nezištnosti voči svojmu okoliu a osobným prežitím pocitu nedostatku učí veriacich k súcitu s trpiacimi. Počas ramadánu sa muslimovia učia zdržanlivosť a ovládaniu vlastných túžob a zlozvykov, ku ktorým patrí napríklad fajčenie a pod. Pôst, tým že pozmení priebeh denného života zlepšuje adaptabilitu a schopnosť postaviť sa zoči-voči rôznym ťažkostiam života. V neposlednom rade tým, že sa v jednom období v rovnakom čase postia všetci veriaci, je pôst dôležitým pilierom spoločenskej spolupatričnosti, jednoty a bratstva muslimskej komunity.
Pôst v mesiaci ramadán patrí medzi päť najdôležitejších povinností muslima. Približuje človeka k Bohu, ktorý ho ľudstvu predpísal ako určitú formu očisty duše a spôsob výchovy ku konaniu dobrých skutkov.
