Bola že to sláva, keď sme na jar tohto roka, „konečne“ mali aj mi svojho teroristu. Po prvom, „falošnom“ poplachu so strany ministerstva vnútra (v ostatnom čase tak rado mýli), a ktorého omyl si odniesol najmä bývalý študent Lekárskej fakulty v Martine, dnes pôsobiaci v Británii, sme sa dočkali. Bol tu ON. Netrpezlivo očakávaný prvý „slovenský“ terorista. A dokonca lapený u nás a našimi.
O jeho zatknutí a rôznych teóriách a prepojeniach na iné osoby, ktoré kedy boli, sú a budú na Slovensku písali azda všetky médiá. Konšpiračné teórie sa objavovali na stránkach tak bulvárnych médií (Nový Čas, Plus 7 dní, .týždeň a pod.), ale svoj priestor si našli aj na pôde serióznych médií (SME, Pravda apod., ak spomeniem len tie printové). Záujem však čoskoro upadol. Podobne ako v prípade iných viac, alebo menej závažných tém, ktoré nám médiá deň po dni servírujú aj prípad „prvého slovenského teroristu“ rýchlo zmizol so stránok a nahradila ho iná pútavá téma. Opätovne sa Mustafa Labsi vrátil na televíznu obrazovku a na stránky pred pár dňami. Dôvod? Jeho definitívny odchod.
Predpokladané teórie o údajnej hrozbe, že Slovenská republika sa stane centrom medzinárodného terorizmu a to predovšetkým ako vhodná „zašíváreň“ (a to napriek tomu, že vďaka minulému režimu sme si vypestovali vysokú úroveň schopnosti správne a na dlhý čas sa zašiť, hlavne počas pracovnej doby) sa nepotvrdili. Čo však s teroristom, ktorý je nám teraz nanič?. Ako najvhodnejší spôsob sa nakoniec ukázalo jeho vydanie do materskej krajiny. Čo však na prvý pohľad vyzerá ako jednoduchá úloha, vždy prekazia nejakí nechutní aktivisti. Najmä „hanebníci“ z Amnesty International, ktorí sa neštítia požadovať ochranu práv a slobôd teroristu! Riešenie sa nakoniec našlo. Je ním záruka Alžírska, ktoré sa zaviazalo, že po návrate Mustafu Labsiho „domov“ mu nehrozí nič viac, než už dlho pripravovaný doživotný pobyt vo väzení. Túto záruku nakoniec v expresnom čase posvätilo aj slovenské súdnictvo a už je len na Labsim a jeho advokátovi, či sa dnes rozhodne odvolať alebo toto rozhodnutie prijme.
Späť však k predmetnej záruke. Nuž Alžírsko sa zaručilo, že Labsiho nepodrobí, po jeho prípadnom návrate žiadnej, medzinárodným právom neprijateľnej, resp. zakázanej tortúre. Je však možné veriť štátu, ktorého vláda sa pred šestnástimi rokmi svojvoľne rozhodla neuznať výsledok demokratických volieb a následne zakázala stranu, ktorá tieto voľby vyhrala.? Je možné veriť režimu, ktorý bežne ľudí iných názorov, než sú tie oficiálne vládou akceptovateľné, eliminuje a v duchu moderného postupu všetkých autoritatívnych režimov (a nie len tých) jeho stúpencov hneď označuje za islamistov, teroristov a iných „pekelníkov“ a tak si legalizuje možnosť použiť akékoľvek donucovacie prostriedky k zabezpečeniu ich priznania.? Je možné veriť, že ak sa k mučeniu odhodlávajú bašty demokracie (USA, Británia a pod.), že sa tak nedeje v krajinách, ktoré demokraciu len predstierajú? Alebo už aj mi kašleme na záruky...?
Nuž zdá sa, že áno. V ostatnej dobe sa o tom presviedčame čoraz častejšie. Ako inak si vysvetliť nasledovnú udalosť. Na jednej strane bratislavská samospráva (orgán na to povolaný) zaručí kazašskej novinárke Balli Marzec, že môže v jedno chladné ráno protestovať na Hodžovom námestí proti autoritatívnym praktikám prezidenta a diktátora Nazarbajeva. Na druhej strane táto záruka platí len do času kým protest tejto ženy neomrzí člena ochranky vodcu Kazachstanu a naša vždy odhodlaná polícia (predovšetkým ak sa ide o sprejera s povolením, novinárku alebo fajčiaceho študenta) s radosťou zasiahne, zbije a zadrží. A to všetko napriek predchádzajúcej záruke.?! Hlasy aktivistov AI upozorňujúcich na faloš záruk alžírskych orgánov tak zostanú asi nevypočuté. Slovenská justícia napriek „zaviazaným očiam“ je stále náchylnejšia vypočuť „sladké“ sľuby na plyn a ropu bohatých krajín, než aktivistov chrániacich ľudské práva údajných teroristov... „stupid political games“ (Zóna A)
