Oná debata, ktorú načal svojím „poľnohospodársko-etnografickým“ exkurzom predseda najslovenskejšej strany a v nedeľu rozvinul genealogickým rozborom etnického pôvodu M. Ahtisaariho jej britký predseda poslaneckého klubu, mala dva charakteristických javy.
Prvým je myšlienková (postojová) akrobacia, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani majstri svetových manéží. Túto skupinu reprezentovali predovšetkým zástupcovia najsilnejších politický strán. Paradox? Láska k populizmu..? Ktovie... SDKÚ slovami svojho predsedu vyjadrilo stanovisko, že nezávislé Kosovo by nemalo vzniknúť „proti vôli a bez súhlasu Srbska“ (SME 9. február 2007) a to navzdory tomu, že podpredseda tej istej strany sa v rozhovore pre časopis Zahraničná politika (č. 5/2006 s. 13) vyjadril, že „otázka budúceho štatútu Kosova bude obsahovať určitý druh nezávislosti.“ A ďalej pokračuje „Môžeme tu diplomaticky alebo politicky robiť rôzne slovné eskamotáže, aby sme to zamaskovali. Ale keď budeme hovoriť diskrétne, všetci s takou tézou budeme súhlasiť.“ Súhlas však netrval dlho. Podobne aj podpora Ahtisaariho plánu zo strany SMERu trvala porovnateľne so životom podenky. Kým piatkové SME (9. február s. 13) prinieslo správu, že Kubišovo stavisko (a Ahtisaariho plán) jednoznačne podporujú len SMK a SMER. V nedeľu už večne usmiaty docent Zala z obrazovky TV JOJ tvrdil pravý opak..? A v nasledovných spravodajských reláciách sa občan dozvedá, že SMER a SNS sú jediné strany, ktoré chcú v parlamente schváliť rezolúciu odmietajúcu vyššie uvedený plán...
Druhý rovnako charakterizujúci víkendovú debatu sa vyznačuje úmyselnou alebo neúmyselnou nevedomosťou. Žiadalo by sa povedať hlúposťou. Sem je možné zaradiť napríklad už spomenuté Rafajove genealogické dôvody prečo fínsky diplomat („pôdodne Nór, ktorý sa narodil v dnes ruskom Viborgu, ktorý si neskôr pofínčil meno“ toľko predseda poslaneckého klubu SNS) nie je schopný predložiť dobré riešenie pre Kosovo, ale predovšetkým vyjadrenia popredný členov (aktívnych diskutérov) strany SMER. Obaja docenti (Zala a Čaplovič) predstavili verejnosti vlastné (bez)myšlienkové konštrukty prečo nie samostatnosti Kosova. Jeden z nich to vysvetľuje tým, že „kosovský Albánci nie sú národ“ (Zala), čo je pravda asi ako tak, že lužický Srbi nie sú národ. Druhý (historik a archeológ) sa zas prezentoval „objavom“, že Albánci žijúci v Kosove sú vlastne „moslimizovaní Slovania“ (sic!) Podpredseda vlády pre ľudské práva (etc.), ktorého viac ako práva zaujímajú eurofondy a vedomostná ekonomika, si tak zjavne poplietol Albáncov s Bosniakmi. Nuž čo, nevadí, účel to splnilo a ako dôkaz prečo nie nezávislému Kosovu, poslúžilo.
Slovenskí politici cez víkend občanom veľmi aktívne dokazovali, že „zjavná nerozumnosť“ môže byť nie len v otázke kladenej úradníkovi ale aj diskusii politických „elít“. Obzvlášť ak sa to spojí s labutiou piesňou slovenského pôsobenia v BR OSN resp. na poste predsedajúcej krajiny rovnomennej organizácie. Taktiež ukázali, že viac než slovenská politika ich zaujíma „odborná“ diskusia o blízkom či vzdialenom svete, kvalite medzinárodných dokumentov, etnickom a historickom pôvode národov Európy a prípadne ich právach na sebaurčenie či životopisy pracovníkov OSN...
