Dovoľ, aby som Ti napísal ako jeden starec druhému - tak, aby to mohli čítať aj druhí a nazrieť do hodnôt, ktorými sme žili a žijeme. Neviem tak pekne ako Ty, brať do rúk slová ako malé deti, hrať sa a maznať sa s nimi, ale prijmi moje riadky s láskou.
Už suchý výpočet verejných ocenení Tvojej služby nás napĺňa úctou a vďačnosťou.3
V júni 1999 Trnavská univerzita v Trnave Ti udelila titul Dr.h.c. za prácu v sociálnej sfére.
V septembri 1999 mesto Skalica Ti udelilo Čestné občianstvo mesta.
V októbri 1999 si dostal cenu Kardinála Königa ako ocenenie za prácu pre vieru a slobodu.
V rokoch 1995, 1999, 2002 a 2003 si bol laureátom, v roku 2001 hlavným laureátom ocenenia Dar roka od Slovenskej humanitnej rady.
V roku 2003 Ti prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
Z Tvojich aktivít vo verejnom živote spomeniem aspoň to, že si založil a vedieš resocializačné centrum pre bezdomovcov RESOTY, kde žije 60 bezdomovcov a 40 ich dochádza ambulantne.
Som rád, že som ťa smel poznať, ďakujem za Tvoje svedectvo života, za to, že si sa neurazil, keď som Ti raz otvorene povedal, že niektoré Tvoje názory sú pre mňa neprijateľné. Možno práve preto sme si po celý čas vymieňali aspoň priateľské pozdravy.
Ďakujem za Tvoju neštandardnú cestu kňaza, bývalého jáchymovského väzňa. Viem, ako odvážne si šiel za svojím poslaním, a ako draho si za to platil. A keď si po roku 1989 zvolil skromnú službu pravde a bezdomovcom, možno si zvolil tú najvlastnejšiu kňazskú službu. Nepoznám pozadie tohto rozhodnutia; neviem, prečo si nešiel alebo nemohol ísť štandardnou cestou kňaza. Isté je jedno: darovaním domova pre bezdomovcov (Resoty) postavil si vzácny pamätník ľudskosti, trvalejší ako odliatok z kovu - monumentum aere perennius.
Povedal si, že svojou osemdesiatkou ukončíš svoje reči a písania. "Nie urazený. Uveličený! (Prišiel) čas modliť sa za svoje hriechy, mlčať a chápavo, zhovievavo sledovať udalosti."
Keď si vydiskutoval svoje veci so svojím Bohom, dúfam, prestaneš sa modliť za svoje hriechy (Boh o nich vie a rád Ti odpustí, alebo Ti už odpustil dávno). Potom už budeš len radovať sa a ďakovať.
Spolu s Tebou ďakujem za komunistov, ktorí Ťa poslali do Jáchymova; za všetkých, ktorí Ti podrážali nohy; Ty mi určite rozumieš. Bez nich by si nebol tým, čím si: priateľom a oporou ľudí zranených a odstrčených spoločnosťou, duchovných bezdomovcov, alebo aj láskavým otcom bezdomovcov v Resotách,
Chcem Ti ešte povedať, že som pri dovŕšení 60 rokov napísal svojim najbližším: "Mám slávnostný pocit, že sa môj pravý život ešte len začína." Vtedy som ani netušil, akú som povedal pravdu. Po osemdesiatke som to povedal znovu a znovu. Aj Tebe chcem povedať to, čo vieš aj bezo mňa: Najkrajší úsek Tvojho života máš ešte len pred sebou. A zakúsiš to, čo už vieš dávno: že mlčanie a tichá modlitba sú silou, ktorá lieči rany, mení život, nemožné robí možným a hýbe svetom.
Tonko, odchádzaš, ale nelúčim sa, ostávam s Tebou spojený v rastúcej tichosti, nesenej modlitbou. Začína sa najlepší a najplodnejší úsek Tvojho života. Ako si nám napísal, v ústraní a tichosti, v Duchu Božom ideš klásť "základy nového sveta, kde bude viac ľudského tepla, slobody, pravdy a Božieho svetla".2
DODATOK - 15.06.09. Táto gratulácia mala prekvapujúce pokračovanie. Moderátorka TV LUX pani Anička čítala tento blog a v piatok 12. 6. asi o druhej mi telefonovala, že do štúdia pozvala Tonka Srholca, či by som mohol prísť pred piatou, aby som mu osobne gratuloval. Mohol - s radosťou. Tak som mu gratuloval pred kamerou s knihou P. Vellu: Duch Svätý píše môj život. "Aby Duch Svätý ešte viac ako dosiaľ písal Tvoj život", gratuloval som mu.
Prečo to píšem: Potešilo ma, že Tonko chápe zmysel svojho života presne tak ako ja. Že si vybral službu tým najviac odkázaným na pomoc. Napriek ťažkým veciam, ktoré prežil, alebo práve preto: je slobodný a "ľahký", nič ho netrápi, odpustil a pochopil všetko. Vníma trestanecné roky v Jáchymove ako jedinečnú kňazskú službu, ako možnosť v tých neľudských podmienkach svedčiť o Kristovej láske, o evanjeliu. Je múdrym, usmievavým, láskavým starým mužom, z Božej milosti v srdci nesie celé Slovensko.
Poznámky
1 Narážka na knihu A.S. Svetlo z hlbín Jáchymovských lágrov, v ktorej opísal pobyt v tomto koncentračnom tábore. Kniha vyšla aj v preklade do slovinského, nemeckého a anglického jazyka.
2 Citát z pozdravu T. Srholca, ktorý poslal svojim priateľom z príležitosti svojho životného jubílea.
3 (Pozri http://sk.wikipedia.org/wiki/Anton_Srholec) Odporúčam prečítať si stručný biografický náčrt života A. S. na tejto adrese - bez toho ťažko budú tomuto textu rozumieť tí, ktorí nepoznajú jeho život)
