Považujem túto tému za veľmi dôležitú pre budúcnosť Slovenska, pre každého z nás. Človek je programovaný na to, aby bol solidárny s druhými, aby robil dobre sebe aj druhým. Ak sa o to usiluje, zakúša pocit pohody a slobody; cíti, že je v súlade s celým ľudstvom, ba aj s prírodou a vesmírom. Je to čosi na úrovni archetypov, kdesi hlboko v nás. Nevymyslel to nejaký guru ani pán farár.
Naopak, nerobiť dobre druhým znamená byť v rozpore sám so sebou a s vesmírom. Človek si môže nahonobiť majetok, splniť svoj detský sen a kúpiť si jachtu a/alebo tryskáč, ale z dlhodobého hľadiska nebude z toho veľa mať. Egoizmus prináša stresy, hnevy a sklamania, egoista ničí druhých aj seba. Jeho organizmus môže na to reagovať infarktom alebo rakovinou, ničí si život aj život svojich najbližších a ohrozuje spoločnosť.
Ako prvý z drobných prejavov solidarity poviem niečo, čo som videl v Nemecku a čo by som rád videl aj u nás. Na každom kostole bola veľká nástenka s ponukami rôznych foriem pomoci (odvoz pre chorých, nemobilných a prestárlych - k lekárovi, do úradov aj do kostola; stráženie detí; návštevy osamelých chorých, nákup pre imobilných) a ponuka použitého, ale zachovalého nábytku, elektrospotrebičov, šatstva atď. za odvoz. Bol som tam s manželkou a troma deťmi, v Hanau som si prenajal trojizbový byt, pochopiteľne nezariadený. Zariadil som ho zadarmo z ponúkaného použitého nábytku, kúpil som len päť stoličiek v IKEi, tie neboli vo farskej ponuke. Aby som si nemusel prenajať nákladný taxík, pán kaplán mi všetko podovážal na svojom volkswagene.
Myslím, že nástenky s podobnými ponukami majú byť aj na Slovensku pri kostolných bránach a pri vchodoch do obecných úradoch. Bude to užitočnejšie ako dojímavé kázne o láske k blížnemu a krásne reči o humanizme.
Poznámka - Posledný odsek bol mierne upravený 14.6. o 16:21.
