Drobné prejavy solidarity 1

Roku 1979 - 80 som pracoval v (Západnom) Nemecku. Že ma tam pustili s mojím kádrovým posudkom, dokonca s celou rodinou, to je jedna zo záhad alebo zázrakov môjho života. Okrem množstva ďalších vecí ma tam zaujalo, že v každom čísle miestnych novín bola rubrika DIE GUTE TAT (Dobrý čin, dobrý skutok). Boli to drobné príbehy, z ktorých sa usmievala dobrota, láskavosť a ochota pomáhať.Pripomína mi to naše súťaže Detský čin roka (iniciátor: Whirlpool Slovakia) alebo Sociálny čin roka (MPSVR). Dobre myslené, ale trochu problematické nápady. Môžu zvádzať k myšlienke, že "dobrý čin" má byť čosi výnimočné; že na to má byť súťaž, že "víťaz" musí byť za dobrý čin osobitne odmenený. Prejavy ľudskosti majú byť každodenné; ak sa publikujú, tak bez mena "hrdinu dňa" a bez honorovania.Preto som sa rozhodol, že prejavy dobroprajnosti a porozumenia budem propagovať krátkymi blogmi. Tento prvý sa nezmestí do 1200 znakov, ostatné budú podľa možnosti krátke, teda bez hodnotenia. V ďalšom niekoľkými vetami bližšie vysvetlím svoj zámer a ako prvý porozprávam jeden z drobných prejavov ľudskosti, ktoré som stretol na svojich cestách.

Písmo: A- | A+

Považujem túto tému za veľmi dôležitú pre budúcnosť Slovenska, pre každého z nás. Človek je programovaný na to, aby bol solidárny s druhými, aby robil dobre sebe aj druhým. Ak sa o to usiluje, zakúša pocit pohody a slobody; cíti, že je v súlade s celým ľudstvom, ba aj s prírodou a vesmírom. Je to čosi na úrovni archetypov, kdesi hlboko v nás. Nevymyslel to nejaký guru ani pán farár.
Naopak, nerobiť dobre druhým znamená byť v rozpore sám so sebou a s vesmírom. Človek si môže nahonobiť majetok, splniť svoj detský sen a kúpiť si jachtu a/alebo tryskáč, ale z dlhodobého hľadiska nebude z toho veľa mať. Egoizmus prináša stresy, hnevy a sklamania, egoista ničí druhých aj seba. Jeho organizmus môže na to reagovať infarktom alebo rakovinou, ničí si život aj život svojich najbližších a ohrozuje spoločnosť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako prvý z drobných prejavov solidarity poviem niečo, čo som videl v Nemecku a čo by som rád videl aj u nás. Na každom kostole bola veľká nástenka s ponukami rôznych foriem pomoci (odvoz pre chorých, nemobilných a prestárlych - k lekárovi, do úradov aj do kostola; stráženie detí; návštevy osamelých chorých, nákup pre imobilných) a ponuka použitého, ale zachovalého nábytku, elektrospotrebičov, šatstva atď. za odvoz. Bol som tam s manželkou a troma deťmi, v Hanau som si prenajal trojizbový byt, pochopiteľne nezariadený. Zariadil som ho zadarmo z ponúkaného použitého nábytku, kúpil som len päť stoličiek v IKEi, tie neboli vo farskej ponuke. Aby som si nemusel prenajať nákladný taxík, pán kaplán mi všetko podovážal na svojom volkswagene.
Myslím, že nástenky s podobnými ponukami majú byť aj na Slovensku pri kostolných bránach a pri vchodoch do obecných úradoch. Bude to užitočnejšie ako dojímavé kázne o láske k blížnemu a krásne reči o humanizme.

SkryťVypnúť reklamu

Poznámka - Posledný odsek bol mierne upravený 14.6. o 16:21.

Ladislav Lencz

Ladislav Lencz

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Vášnivo rád sa učím, vďaka tomu sa necítim starý. Učím sa od svojej manželky, detí, vnúčat - aj tým, že píšem blogy. Veľa som sa naučil od svojich študentov a od ľudí iných názorov, včítane kritikov mojich blogov. Čo som pochopil, snažím sa odovzdať druhým - so striedavým úspechom. Od Ježiša sa učím najťažšej disciplíne: byť láskavým človekom a pomáhať. Zoznam autorových rubrík:  Súkromné,  Nezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karol Galek

Karol Galek

131 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

215 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

330 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

127 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu