Žiaľ, stáva sa, že spravodlivosť je slepá v úplne inom zmysle. Niektorí z nás už mali možnosť zakúsiť - ak nie na sebe, tak vo svojom okolí -, že súd, sudca môže byť slepý pre spravodlivosť, ale veľmi vnímavý pre iné hodnoty, pre objednávky zhora aj zdola.
Na iných vyobrazeniach, naopak, Spravodlivosť má otvorené oči - pre právo a spravodlivosť. Aby videla, že sa práve chystá pokus zmanipulovať ju samotnú. Alebo, aby videla dôležité okolnosti, ktoré môžu rozhodnúť o vine alebo nevine. Alebo, aby zabránila fatálnemu justičnému omylu a neodsúdila nevinných namiesto skutočných páchateľov.
To je to, čo si priala antika a čo si praje aj naša doba. V opačnom prípade by platilo: Remota iustitia, quid sunt regna, nisi magna latrocinia? Bez spravodlivosti čím sú kráľovstvá, ak nie veľké bandy lúpežníkov? (Aurelius Augustinus, 354 - 430)
