Posilnený a potešený pokračujem v ceste domov; kúsok ďalej už sedí na svojom vozíčku Šaňo. Má to ťažšie, už nepredáva NB, vzali mu licenciu, porušil kódex. "Bol som zlý, - povedal raz, - však chápete." Fľaša bola príliš hlboká a neodolal - žiaľ mu ešte nedošlo, že človek môže byť šťastný aj bez čuča.
- Dnes nám nejak slabo kúria, - hovorím.
Šaňo súhlasí. Vidím, že pravý bok má celý mokrý a pripomeniem mu to.
- Kde ste spali, ste celý mokrý..." Už som mu dal dve staršie teplé vetrovky a nemám ďalšiu, ktorú by som mohol darovať.
- Venku. - odpovedá. Viem, nie je to správne po slovensky, ale povedal skutočne venku. Možno porušuje jazykový zákon, ale prosím pána ministra kultúry, nedajte mu pokutu.
- Počujte, keby som ja robil dva dni to, čo robíte vy, tak som v nemocnici so zápaľom pľúc.
- Však ma všetko bolí, - hovorí. A po malej prestávke:
- Je vaša manželka doma? Keby sa dalo, trochu teplého čaju...
Moja manželka je anjel strážny bezdomovcov, povedalo jej raz dievča z Ľudí proti prúdu, keď ich piaty krát privolala Šaňovi na pomoc, aby v mrazivej noci nezmrzol. Je doma, ale si ľahla, včera sme mali ťažký deň. Skoro ráno bola na nohách, ale podľahla v márnom zápase s ospalosťou a musela si na štvrťhodinku ľahnúť.
Zohrievam ranný čaj, pridávam trochu medu, nech sa má dobre, a nesiem ho Šaňovi. Chcel som mu niečo porozprávať, ale Šaňo je sústredený na teplý čaj a nevníma svoje okolie. Tíško odchádzam a idem kúpiť väčšie poháre z umelej hmoty, lebo nie vždy máme pohár od pollitrového jogurtu.
Doma si sadám do tichého kúta a v duchu si načrtávam štatút novej strany, Strany bezdomovcov. Slušným, dobre vychovaným ľuďom s bielym golierom sa to nebude pozdávať. No a čo? Ak pozorne čítajú evanjeliá, sami prídu na to, že aj Ježiš z Nazaretu bol bezdomovcom. Je to čierne na bielom v evanjeliu podľa Lukáša: "Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť." (18. kapitola 58. verš) Keby som bol farárom, aspoň raz za kvartál by som kázal na túto tému. Ale som obyčajný bloger, aj to iba taký novopečený, tak píšem len blogy, aj o bezdomovcoch.
Myslím tieto veci vážne, sú to sväté veci, z nich sa žarty nerobia. Prežívam hlbokú vďačnosť za to, že tento svet ešte nie je úplne skazený: zriaďujeme nízkoprahové útulky, aby sa tam mohli vyspať aj opití bezdomovci. V ich živote niekde nastal skrat, nevieme kde a nevieme ako na to. Som bývalý elektrikár, v zložitom systéme (akým je aj človek) sa poruchy ťažko hľadajú. Preto berieme bezdomovcov takých, akí sú, a prejavujeme im solidaritu. Za socializmu čo do spoločenského statusu nemal som ďaleko od dnešných bezdomovcov, pociťujem k nim hlboké sympatie. Sú to ľudia ako my. Rozhodne narobia menej škody ako white-collar criminals (pozri Wikipédiu).
Povedzte to vašim deťom, pracovníkom miestnej samosprávy aj politikom.
