Je to škoda, lebo nechýbajú nám informácie, ako komunikovať. Psychológia a moderná pedagogika vyvinula účinné postupy a zásady efektívnej komunikácie. Dovoľujem si tu predložiť stručný prehľad.
Začnem počúvaním - lebo ťažšie ako hovoriť je počúvať. Človek sa obstojne naučí hovoriť za dva roky - ale počúvať sa musí učiť po celý život.
Ako počúvať, to najlepšie vyjadruje čínsky znak pre počúvanie.
Je zložený z piatich jednoduchých znakov. Hovorí, že
- pri počúvaní je dôležitý vzťah k hovoriacemu - negatívny vzťah môže príjem informácií zablokovať;
- počúvať treba nielen ušami, ale aj očami: vnímame neverbálny prejav, ktorý prezradí o osobe hovoriaceho viac ako jeho slová;
- najmä však srdcom: na pochopenie druhého je potrebný dobroprajný záujem, symbolizovaný srdcom, ktorý z času na čas prejavíme prikývnutím, pohľadom, kladením otázok;
- k tomu patrí aj sústredená pozornosť. Sústredený poslucháč veľa pochopí aj z toho, o čom druhý nehovorí; vie vyčítať aj implicitné informácie, ktoré hovoriaci nevdojak komunikuje o sebe, o svojom vzťahu k počúvajúcemu, o svojej aktuálnej nálade atď (metakomunikácia).
Čo sme práve povedali o počúvaní, platí aj o čítaní. Podľa školských testov jeden zo slabých bodov u našich žiakov je porozumenie čítanému textu. Zdá sa, je to problém aj pre dospelých.
Čo sa týka hovorenia, tri jednoduché otázky môžu zlepšiť kultúru komunikácie:
1. Povedať, ako to myslím. (Čo tým chcem povedať? Čo pod týmto slovom rozumiem? Pochopili ma správne?)
2. Povedať, prečo si to myslím. (Aké dôvody a skúsenosti ma priviedli k tomu, čo hovorím?)
3. Povedať, čo z toho vyplýva. (Zovšeobecnenie a závery)
Na vysvetlenie treba povedať, že tým istým slovám rôzni ľudia priraďujú rôzny význam, ktorý súvisí s ich predchádzajúcimi skúsenosťami, a tie sú u rôznych ľudí rôzne. Napríklad slovo otec má pre mňa pozitívny význam, lebo som mal dobrého otca, učiteľa, ktorý mal ľudí rád a rád im pomáhal. Ale pre Ďura, ktorého otec týral, slovo otec vyvoláva iné spomienky a má iný význam. Podobne je to aj s inými slovami ako sex, manželstvo, náboženstvo, kňaz, Maďar...
Tri otázky sú zároveň návodom, ako počúvať. Radia skôr, než urobím svoj záver, spýtať sa, ako to myslí, prečo to myslí a čo z toho podľa neho vyplýva.
Učitelia etickej výchovy vyše pätnásť rokov nacvičujú so žiakmi umenie komunikovať; profesor Zelina a ďalší už niekoľko desaťročí učia národ konštruktívnej hádke, - ale na pozitívne zmeny musíme ešte čakať. Príčin je niekoľko, napríklad:
* Nácvik komunikácie trvá niekoľko hodín do roka - ale deti aj dospelí sa zo šťavnatých slov niektorých osobností takmer denne učia iným spôsobom komunikácie. Mnohé deti to ani nepotrebujú, naučili sa vybraným slovám od kamarátov a doma v rodine.
* Uvedené zásady sú pre niektorých občanov prináročné, a ich problémy s komunikáciou sú často elementárne. Týkajú sa napríklad slovníka. Zdá sa, ani si neuvedomujeme, že označiť nejaký názor ako "nezmysel", a jeho autora ako hlupáka nehovorí nič o kritizovanom názore; vypovedá len o kritikovi, o jeho vzťahu k názoru a o jeho (ne)kultúre komunikácie.
Niekto môže povedať, že sú to detaily v porovnaní so závažnými problémami dneška. Ale tieto "detaily" patria k príčinám, pre ktoré sa závažné problémy dneška neriešia alebo nedostatočne riešia.
Ak niekoho nepočúvam, lebo som ho apriori odpísal ako zaujatého a nepriateľa, nebudem schopný prijať od neho informácie, ani tie, ktoré by som potreboval. Potom mi môže chýbať spätná väzba. To platí aj tam, kde by sme to neočakávali. Jedna z najväčších kresťanských osobností minulého storočia povedala: "Potrebujeme neveriacich, aby sme stáli oboma nohami na zemi."
Nepočúvanie, ignorovanie - odborníkov, médií, opozície - v politických a spoločenských systémoch môže mať priamo dramatické dôsledky. Komunikácia v systéme nefunguje, lebo tok informácií determinuje krátkodobý ekonomický alebo mocenský záujem. Vznikne systém, ktorému chýba spätná väzba, preto ide nevedno kam. Správanie systému namiesto platných informácií určuje lož a nepravda.
Claude Tresmontant (1925 - 1997) vo svojej diplomovej práci, ktorá sa stala bestsellerom, napísal: "Dejiny nás nenechajú zaspať v lži."
Ak sa nenaučíme počúvať a využívať počuté na spätnú väzbu, prebudenie bude veľmi bolieť.
Napriek tomu som optimista. Hoci v kultúre komunikácie zaostávame, istý pokrok tu je.
Sú tu napr. vecné diskusie odborníkov o aktuálnych otázkach v rámci relácie Z prvej ruky, trefné analýzy niektorých publicistov, alebo v cirkevnej oblasti kritická analýza náboženského života na Slovensku v Pastoračnom pláne Katolíckej cirkvi na Slovensku 2007 - 2013 (SSV, Trnava 2007).*
Z môjho osobného hľadiska: Za totality som mal iný názor ako vláda, preto som bol považovaný za triedneho nepriateľa, odkrútil som 40 mesiacov v pracovnom tábore zvanom PTP a svoju profesnú kariéru som začal ako robotník
Teraz mám iný názor ako vláda a pán Skywalker, a tu sa prejavil ten pokrok. Vláde to neprekáža, a pre pána Skywalkera nie som nepriateľ, iba "náboženský fanatik", ktorý zastáva "hlúpy kresťanský názor".
Mojich 40 mesiacov v PTP malo prekvapujúce pokračovanie: dostal som jednorázové odškodnenie a zvýšili mi dôchodok. Vďaka tomu stačí na pokrytie životných nákladov, ba aj na internet.
Titul náboženského fanatika ma zas inšpiroval k napísaniu tohto blogu. Som za to vďačný - ktovie, koľko dobrého prinesie.
* Odstavec doplnený 5. 8. o 8:13 hod.
