Koleso sa točí, lístie padá, deň odchádza, aby prišiel nový. Rieka tečie jedným smerom do neznáma. V rôznotvarých rozmeroch sa všetko vlní a dúhovito preklenúva cez záhyby bytia.Tok myšlienok, tok pocitov, tok predstáv, tok snov... Plynú, prichádzajú, odchádzajú a prenechávajú svoje miesto ďaľším.Panta rei vo svojom rytme, vo svojej melódii, ku svojmu dozneniu. Rovnaké nie je v tom istom momente. Zmena a novosť sú tým, čo je. Možno neexistuje bod, ktorý by zotrval? Človek však po takom túži. Túži spočinúť a nájsť v sebe to, čomu môže dôverovať. Nie niečomu vždy novému a cudziemu. Túži uchopiť stálosť. Túži nabrať a nepustiť viac z rúk za hrsť roztekajúceho sa toku. Túži uloviť poklad z hlbokého dna, poklad ležiaci na neznámom mieste, poklad, ktorý nikdy nikto nevidel...Bod jasnosti medzi minulosťou a budúcnosťou. Bod pretínania. Všetko plynie. I tok jedným smerom do neznáma. A bod spolu s ním. Panta rei vo svojom rytme, ku svojej premene.Jediné, čo zostáva, je vždy prítomná prítomnosť...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
