Cesta bola celkom náročná, lebo som sa ponáhľala, nepamätala som si totiž presne, či začína hodina o 8.00 alebo 8.10. Už takto skoro ráno bolo fakt veľmi teplo. Hore kopec do školy (ten čo je hneď za tým kopcom dole do kampusu) bol náročný, fučala som. Neviem, či to nám zahraničným študentom robia za trest, že budova je úplne na najvyššom bode kampusu. Ale to je jedno, aspoň sa trochu hýbem.
Triedu som nevedela nájť... asi tiež z nervozity. Keď som vošla, hneď ma spolužiaci bombardovali otázkami. Odkiaľ si, ako sa voláš a tak podobne... V skupine nás je 8 a je tam len jediná osoba, ktorá nehovorí po španielsky.. tak neviem či sa naučím po čínsky :). Všetci boli hotoví z toho, že mám madridský prízvuk, a že som učiteľka španielčiny. Máme tam 2 Mexičanky, 1 Mexičana, 1 chlapca z Čile, 1 zo Salvátoru, 1 dievča z USA a černocha neviem odkiaľ, nejaká stredoamerická malá krajina (možno ostrov), kde sa hovorí po anglicky.
Vošla učiteľka a čosi mlela... nikto nerozumel. Potom sa po čínsky predstavila a na obrázkoch nám ukázala ako sa to píše po čínsky a ako sa to prepisuje. Spýtala sa nás ako sa voláme a každému dala tabuľku s menom. Potom sme sa učili povedať:
odkiaľ sme
opýtať sa na meno a krajinu spolužiaka
že sme študenti, nie učitelia
či sme chlapec, alebo dievča (asi ak by si niekto našim pohlavím nebol istý)
akých máme členov rodiny
čo radi robíme (na výber boli také zvláštne možnosti ako napríklad: rada pijem kávu, rada pijem alkohol, rada fajčím a rada sa leziem po skalách)
a čo radi robia naši členovia rodiny
Skončili sme skôr, lebo 9.30 am. sme mali "welcome party" vo vestibule. Učiteľka hodinu zakončila tým, že zajtra bude skúška... ČO??? Už???
Skonštatovala som, že vlastne ja učím španielčinu rovnakou metódou ako ona čínštinu. To mi dosť pomáhalo, lebo som si celkom dobre vedela domyslieť, čo sa asi pýta a aj čo bude viac menej nasledovať. Tiež zo seba robí takého šaša: skáče, lieta po triede, kreslí spieva, tancuje...
Na párty sme mali nejaké jedlo a čaj, jedlo bolo celkom fajn. Teda okrem toho že všetko bol sladké. Ale konečne som jedla zrelé "starfruit". Neviem ako sa to volá po slovensky, ale je to to ovocie, čo vyzerá ako hviezda a je také žlté. Jaaaj, nevolá sa to náhodou karambola?
Po párty som mala ďalšiu hodinu v laboratóriu s iným učiteľom. Tam je viac skupín naraz. Čiže tam boli moji spolužiaci a ešte iní žiaci. Tam už som sa až tak dobre necítila, lebo tam bola jedna otrava otravná, ktorá už sa viditeľne po čínsky učila, takže všetko vykrikovala a my ostatní sme nemali šancu zachytiť o čom sa bavia. Taká hnusná vtierka, čo by sa učiteľovi najradšej do ... strčila. Veľa žiakov rezignovalo. Ja som ale furt hovorila, že nerozumiem, a vyzerala som ako idiot.. ale to mi bolo jedno. Ak budúca hodina s týmto učiteľom bude rovnaká, tak buď tej babe vlepím, alebo to učiteľovi vysvetlím. Chúďa Esmeralda, čo sedela vedľa mňa vôbec netušila o čom je reč.
Inak by to bolo fajn, lebo tieto hodiny v laboratóriu sú ako rýchlokurz na prežitie. Učili sme sa čísla a ako sa spýtať na názov a cenu niečoho + také užitočné výrazy ako: prepáčte, nie je za čo atď.
Po škole som mala ísť na obed s Klárou a mali sme stretnúť 2 Čechov... a ja som jedného stretla už pred školou a stál tam aj s jedným Slovákom Michalom z Košíc. Tak sme boli všetci 5 na obed a potom na kávu a to sa fakt pretiahlo, lebo začalo riadne pršať, skôr liať.
Na záver sme s Klárou šli na políciu a ja už som Alien oficiálne.
A prvý krát som si varila. Mala som celkom stres, lebo rybu, čo som si kúpila nepoznám, ani huby čo som si kúpila nepoznám. Ale už som to zjedla pred nejakými 4 hodinami a som OK, tak dúfam, že to tak zostane :)
Teraz som sa doučila na skúšku, trvalo mi to asi 3 hodiny a to som sa nenaučila ani znaky, len ako sa to vyslovuje... hm, tento kurz asi naozaj zaberie veľa času. Uch a teraz spaaaaaaaaaaaaaať...
