„Hlasnejšie! Tvoj tenký hlások musia počuť všetci, aj tam vzadu. Rozumela si ma? Tak ešte raz a poriadne!“ Toto dirigovanie sa opakovalo príliš často.
Ja to už asi nevydržím, pomyslela si Christal Xaubergová – hlavná predstaviteľka muzikálu Snehová vločka. Každý deň od rána do večera musela precvičovať svoje hlasivky a výsledok bol vždy pozitívny. No keď sa blíži premiéra, hlas ju nechce poslúchať. Jej režisérka a zároveň najlepšia priateľka ju mučí, ale jej aj veľmi pomáha v kariére.
Všetko utrpenie, čo zažila cez deň, skončilo hneď ako sa otvorili dvere od bytu na Piatej avenue číslo desať. Christal bola na svoj byt patrične hrdá.
V obývačke mala perzský koberec zelenej farby, ktorý sa svojím vzhľadom podobal nepokosenému trávniku. Kúpelňa mala farbu oblohy. Tu sa Christal cítila ako anjel.
V prijímacej miestnosti bolo zavesené veľké zrkadlo v gotickom štýle, ktoré Christal prezradilo viac ako chcela. Vo svojom odraze videla dámu, ktorej gaštanovohnedé vlasy boli neupravené, make-up sa jej rozmazal po celej tvári, takže sa trblietala ako barová tanečnica. Kvietkované šaty páchli od cigaretového dymu, ktorý sa jej vsiakol na umelecko-hudobnej skúške. Viac nemusela vidieť. Šaty hodila do koša na bielizeň, do vane si napustila teplú vodu a vyliala do nej polovicu fľašky s voňavým olejom. Tento rituál sa jej podarí uskutočniť vždy iba raz za týždeň, preto sa teraz cíti ako kráľovná. Tak ako inokedy aj tentoraz sa jej stuhnuté telo uvolnilo hneď po stretnutí s vodou.
O dve hodiny neskôr bola pripravená do postele. Aj keď bolo už jedenásť hodín, jej priateľka Monika ju nenechá spať, pokiaľ nebude počuť slová na dobrú noc. To je celá Monika. Keby nebolo tejto osoby, do muzikálu by sa Christal nedostala. Jej tvrdohlavá osobnosť by dokázala prehovoriť aj prezidenta o čine, ktorý nikdy nespáchal.
Christal mala dnešný deň všetkých plné zuby. No keď zavolala Monika, jej bojovná nálada ju prešla.
„Haló,“ ozvala sa do telefónu Christal. „Ahoj, tu je Monika. Chcela som ti zaželať dobrú noc. A skoro som zabudla, dnes som spoznala nového producenta. Je celkom fajn a je veľmi sexi. Čo si tak ticho? Si tam ešte? Christal!“
Christal Moniku veľmi nevnímala. V mysli mala teplú posteľ, ktorá ju už čakala za dubovými dverami.
„Ale áno, som tu,“ odpovedala na Monikinu poslednú otázku.
„Viem, že ma už nepočúvaš. Tak sa maj a nezabudni na zajtrajšiu premiéru.“ Lúčila sa Monika.
„Ahoj,“ odpovedala na pozdrav Christal do hluchého telefónu. Pozhasínala ešte všetky lampy a jej kroky nakoniec smerovali do priestrannej spálne, ktorá bola zariadená v historickom štýle. Zababušila sa do nadýchaných perín a zavrela oči.
„Teším sa na teba, Snehová vločka. Cítim, že mi zmeníš život,“ boli posledné Christalinine slová, ktoré vyriekla tesne pred tým, ako sa vybrala do krajiny snov.
