Ved da sa viac ako len byt?
Medzi tymi padlymi hviezdami sa miesali pokojne kroky cakajucich. Nik sa v to rano neponahlal, akoby ludkovia nechceli narusat jemne zavany listia a nepremeskali farebnu krasu za sklom.
A rovnako farebne posobili aj tie roznorode osobky. Kazda z nich si niesla v tvari cosi ine. Ale jedno mali spolocne. Cas. Rozplynuty a prijemne bezvyznamny.
Sedela som pri kave a v jej chuti bolo vsetko, chut sliviek vo vrecku, hrubeho vetra v tvari, tanca, stretnuti, chut vsetkeho a nicoho. Neviem, ci som ju skutocne pila alebo som ju len tak silno citila. Nezalezi na tom...
Mierne pohyby medzi hviezdami, pomale viry energii, vsetky rovnako polohlasne.
A v tom kupeli nasich vln ma jedna krasne zaliala. Asi o tom ani sama nevie, no pre mna jej sviezost dokreslila to pekne, co sa (ne)dialo. Laska z nej nezne prudila a ja som si ju brala, lebo na to ten pramen je.
A bolo krasne vediet, ze sa deje najspravnejsia vec.... Dakujem.
