reklama

Za prácou a dobrodružstvom na Aljašku

Aljaška bola jednou z mnohých krajín, o ktorých som už ako malé dieťa snívala. Zdala sa mi vždy iná, ako ostatné krajiny, ďaleká, nedostupná. Lákala ma neporušená, možno až drsná príroda, ľadovce, oceán. Na vlastné oči som chcela vidieť potomkov indiánov či eskimákov. Na vlastnej koži zažiť aljašskú zimu, o ktorej spieva Pali Habera. A v neposlednom rade vedieť aké to je, keď nezaspávate v tme, keď ešte okolo desiatej večer svieti slnko. Samozrejme v lete. Na Aljaške je totiž pol roka zima a pol roka leto, ktoré skôr pripomína našu teplejšiu verziu jesene. Aljaška bola teda snom. Paradoxne, o tom, že by som sa do tejto krajiny skutočne dostala, sa mi ani len nesnívalo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Keď sa sen stane skutočnosťou

Množstvo pracovných agentúr v zahraničí aj na Slovensku ponúka prácu na Aljaške. Ide najmä o prácu v rybárskom priemysle, aj keď tu možnosti rozhodne nekončia. Je možné zamestnať sa aj v hoteloch, reštauráciách či obchodoch. Ponúk je však menej, nehovoriac už o nízkom zárobku. Oveľa jednoduchšie nájdete prácu pri rybách, najmä ak neovládate jazyk. Aj tu však platí, že angličtina je veľkou výhodou.Od spolužiakov, ktorí trávili na Aljaške každé študenské leto som sa dozvedela čo to viac o spomínanej práci v továrňach na spracovanie rýb, konkrétne lososov. Povedala som si, prečo to nevyskúšať. Zvládli to iní, zvládnem aj ja. Bolo teda rozhodnuté. Leto strávim v najväčšom americkom štáte, na Aljaške.Už koncom zimy sme začali vybavovať všetky formality – výber a registráciu v pracovnej agentúre, absolvovanie pohovoru v angličtine a zaplatenie poplatkov, ktoré rozhodne neboli nízke. Len pre ilustráciu, agentúrne poplatky sa vyšplhajú aj nad sumu 15-tisíc korún, čo nie je pre študentské vrecko málo. Ďalšou finančnou sumou, s ktorou musíte počítať je letenka, ktorej cena sa pohybuje okolo 30-35-tisíc korún a tiež povinné vreckové do USA- min. 500 dolárov. Ani tieto vysoké poplatky ma neodradili, takže po vyplatení celého „ výletu“ bolo potrebné ešte absolvovať pohovor na americkej ambasáde. Ten sa vo väčšine prápadov končí pozitívne, ale nemusí to byť tak. Niektorí jednoducho víza nedostanú a netreba v tom hľadať žiadne otázniky. Americká ambasáda totiž na neudelenie víz nemusí mať žiaden dôvod. Výhodou však je, že o víza môžete žiadať aj niekoľkokrát a je lepšie žiadať o ne v predstihu. My sme mali šťastie, všetci sme víza dostali a neostávalo nám už nič iné ako sa pomaly začať baliť. Krajina polnočného slnka, ako Aljašku prezývajú, na nás čakala. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za veľkú mláku

Letecké spojenie z Európy do mojej vysnívanej krajiny rozhodne nie je jednoduché a priame. Užila som si takmer desaťhodinový let na trase Viedeň –Paríž, Paríž- Seattle (USA). Do Ameriky sme prišli totálne vyčerpaní, a tak aspoň mňa potešilo, že ďalšie lietadlo, už na Aljašku sme vinou leteckej spoločnosti zmeškali. Dostali sme teda zdarma ubytovanie v hoteli, kde sme si v noci oddýchli a ráno pokračovali v ceste. Pred sebou sme mali ešte trojhodinový let do Anchorage a takmer dvojhodinový do King Salmon. Tam už na nás čakal firemný autobus, ktorý nás doviezol do Nakneku, kde sme mali najbližšie dva mesiace pracovať.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Práca šľachtí človeka

Tak toto porekadlo platilo na Aljaške niekoľkonásobne viac, než inde. Po dvoch dňoch oddychu pre nás začala tvrdá práca v ozaj tvrdých podmienkach. Chlapci dostali celkom fajn ubytovanie v bunkhausoch ( v každom domčeku 4-5 chalani) s oknami a najmä s prísunom tepla. My baby sme to mali horšie. Ušla sa nám „menej luxusná“ izba, ak sa to vôbec tak dalo nazvať, pretože išlo len o prehradenú časť chodby, bez okien a vlastne aj bez dverí. Každodennou realitou bolo vstávanie do zimy, tmy a počasia, do ktorého nehodno ani psa vyhnať. Pracovali sme v troch smenách po 16 hodín denne, niekedy kratšie, inokedy dlhšie. Voľno, ktoré sme si tak veľmi želali neprichádzalo do úvahy. Kto ochorel, veľmi rýchlo si rozmyslel, ako dlho sa bude cítiť zle. Plat bol totiž veľkou motiváciou a vynechať čo i len deň znamenalo prísť o pre nás študentov veľké peniaze. V takej situácii neostáva nič iné ako zatnúť zuby a vydržať, čo sa nám na konci pobytu aj potvrdilo. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie ste chorí, ste unavení

Túto vetu sme počúvali denne. Miesto lekára a liekov naši vedúci ordinavali vitamíny rôznej veľkosti a farieb. Priznám sa, presvedčili nás a do práce sme chodili aj v horúčkach a bolestiach. Veď kto by sa po každodennej 16-hodinovej šichte cítil fit? Na oddych nebol čas. Každé ráno, prípadne večer na nás čakali naše milované lososy. Lepšie povedané, čakalo na nás 40-150-tisíc kusov udusených lososov, ktoré bolo potrebné ďalej spracovať. (losos sa pár minút po vylovení zadusí, takže vraždy zvieratiek našťastie neboli potrebné).V továrni, kde sme pracovali boli dve linky – automatická, ktorá ryby viac menej aj spracovala, bolo potrebné ich len poriadne poumývať a poloautomatická, čo znamená, že väčšinu práce sme robili my. Stroje odsekovali hlavy, ostatné bolo na nás. Odrezať chvosty, plutvy, rozrerať rybu, vybrať vnútornosti. Nič skvostné na pohľad, nič príjemné pre žalúdok, nehovoriac už o rybacom pachu rozliehajúcom sa po celej továrni a v jej okolí. Okrem neho boli našimi spoločníkmi pri práci aj po nej hluk strojov udierajúcich v pravidelných intervaloch a zima, ktorú tlmilo aj sedem vrstiev teplého oblečenia. Azda najhoršie bolo, ak vám už po pár hodinách premokli čižmy. Vtedy platilo, čím kvalitnejšie čižmy, tým lepšie v práci. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sny o práci a o rybách

Teraz sa na tom všetkom len zasmejem, ale ak sa vám aj po práci sníva o rybách, neveští to nič dobrého. Takéto sny nás trápili počas celého pobytu na Aljaške. Keď ráno zvonil budík, človek chvíľu rozmýšľal, či vlastne spal alebo nie. Vstávali sme unavení a zničení. No z času na čas sa objavili aj pekné sny- o domove, o cestovaní, na ktoré sme sa všetci tešili. Keď sme v jeden augustový deň držali v rukách výplatné pásky, zdalo sa nám až neuveriteľné, že ťažká práca je už za nami a pred sebou máme ešte nejaký ten mesiac prázdnin. Niektorí šli hneď domov, iní zvyšný čas venovali spoznávaniu tajomných zákutí na Aljaške. A verte, je sa na čo pozerať. Väčšina návšetvníkov mieri na sever, aby si mohli vychutnať polárnu žiaru či obrovské ľadovce, iní zasa na juh do lona typickej aljašskej prírody s bohatou faunou a flórou. Táto úžasná a ešte vždy neprebádaná krajina má čo ponúknuť pre každého turistu. Nikdy neviete, kedy vám za chrbtom zahučí medveď či uprostred júla nezačne snežiť. Taký je 49. štát Spojených štátov amerických. Nevyspytateľný, plný tajomstiev, bohatstva a prekvapení.  Zaujímavosti o Aljaške 

  • USA získali Aljašku od cárskeho Ruska 18. októbra 1867 za 7,2 milióna amerických dolárov, čo bola kúpa veľmi výhodná a peniaze sa američanom už niekoľkonásobne vrátili, keďže na Aljaške sú bohaté náleziská ropy, zemného plynu a iných nerastných surovín

  • oficiálne sa Aljaška stala 49. štátom USA 3. januára 1959

  • anglický názov Alaska je odvodený od slova Alaskax či Alyeska, čo v pôvodnom eskimáckom jazyku znamená Zem, ktorá nie je ostrovom

  • Aljaška má niekoľko prezývok – The last frontier, čo v preklade znamená posledná hranica a The land of midnight sun- krajina polnočného slnka

  • najväčším mestom je Anchorage, paradoxne hlavným mestom je oveľa menšie, ale historické mesto Juneau, do ktorého sa dostanete jedine loďou alebo lietadlom, nevedie doň žiadna cesta po pevnine

  • aljašskú vlajku, na ktorej je súhvezdie Veľký voz a Polárka navrhol v roku 1826 13-ročný eskimácky chlapec Bennie Benson, za čo dostal štipendium vo výške 1000 dolárov a hodinky

  • na území Aljašky sa nachádza 8 národných parkov a 3,5 milióna jazier s rozlohou aspoň 8 hektárov

  • štátnym kvetom je nezábudka, ktorá rastie na takmer celom územá Aljašky, stromom smrek sitkanský, štátnym vtákom snehuľa kapcavá, rybou losos červený, štátnym nerastom zlato( Zlatá horúčka tu priviedla zlatokopov už v 90. rokoch 19. storočia) a štátnym športom psie záprahy (najznámejší pretek Iditarod štartuje každoročne neďaleko Anchorage, v malom mestečku Willow a vedie až na severozápad do mesta Nome, jeho víťazi sú v celej krajine považovaní za hrdinov, keďže trasa je viac ako náročná pre ľudí aj pre psíkov a meria 1200 míľ)

  • na Veľkú noc roku 1964 zahynulo pri Veľkom aljašskom zemetrasení 131 ľudí, niekoľko dedín bolo zrovnaných so zemou

   

Lenka Chladoňová

Lenka Chladoňová

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  0x

novinárka, zatiaľ na voľnej nohe, veriaca, vždy zvedavá, väčšinou usmiata, miluje Boha,svoju rodinu, cestovanie, poéziu, vôňu levandule a fialovú:) Zoznam autorových rubrík:  POLITIKALen takSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

296 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu