novinárka, zatiaľ na voľnej nohe, veriaca, vždy zvedavá, väčšinou usmiata, miluje Boha,svoju rodinu, cestovanie, poéziu, vôňu levandule a fialovú:) Zoznam autorových rubrík: POLITIKA, Len tak, Súkromné, Nezaradené
K napísaniu tohto príspevku ma inšpirovali iné, ktoré som si dnes ráno prečítala na internete. Všetky sa tíkali momentálne asi najslávnejšieho novinára- Iračana Muntazara az-Zajdího. Ten sa vo svojej krajine stal národným hrdinom za to, že v nedeľu počas tlačovej konferencie s americkým prezidentom Georgom Bushom nezvládol svoje emócie a hodil po ňom svoje topánky. Adresoval mu aj nemenej lichotivý pozdrav - To je bozk na rozlúčku , ty pes.
Aljaška bola jednou z mnohých krajín, o ktorých som už ako malé dieťa snívala. Zdala sa mi vždy iná, ako ostatné krajiny, ďaleká, nedostupná. Lákala ma neporušená, možno až drsná príroda, ľadovce, oceán. Na vlastné oči som chcela vidieť potomkov indiánov či eskimákov. Na vlastnej koži zažiť aljašskú zimu, o ktorej spieva Pali Habera. A v neposlednom rade vedieť aké to je, keď nezaspávate v tme, keď ešte okolo desiatej večer svieti slnko. Samozrejme v lete. Na Aljaške je totiž pol roka zima a pol roka leto, ktoré skôr pripomína našu teplejšiu verziu jesene. Aljaška bola teda snom. Paradoxne, o tom, že by som sa do tejto krajiny skutočne dostala, sa mi ani len nesnívalo.
Minule som v práci skončila o čosi skôr. Autobus mi šiel až o hodinu, nuž som sa vybrala do mesta. Len tak, vychutnať si predvianočnú atmosféru, ponoriť sa aspoň na chvíľu do vône vianočného punču či medoviny, do ticha vianočných kolied rozliehajúcich sa mestom.
Scéna ako z romantického filmu. Muž vášho života kľačí pred vami, vyznáva vám lásku a v ruke drží malú škatuľku. Viete, čo je v nej a napriek tomu sa tvárite záhadne, prekvapene. Vašou jedinou úlohou je zodpovedať na otázku, ktorú ste možno nečakali, ale napriek tomu ste ju vždy chceli počuť.
Na Slovensku to opäť alebo ešte stále vyzerá ako v Kocúrkove.
„ Vôbec nemáš zmysel pre romantiku,“ počúval môj drahý z mojich úst v poslednej dobe často. Viem, trošku som to preháňala, ale ako inak donútite chlapa, aby sa k niečomu podujal, aby bol aspoň trošku a aspoň občas podľa vašich predstáv. ( Ak máte nejaké zaručené rady, sem s nimi:-)
Každému z nás sa stane, že v záchvate hnevu, žiarlivosti či iných, bližšie nedefinovateľných situáciách ublíži milovanej osobe. Slovom, skutkom, či gestom, vždy to bolí rovnako. A obidvoch...
Isto mi dáte za pravdu, že my ľudia sme stále s niečím alebo niekým nespokojní. Stačí sa len zle vyspať a už sa nám nič nepáči, frfleme si popod nos, sťažujeme sa, ba dokonca aj nadávame.
Štvrtok predpoludním. S napchatým kufrom sa náhlim z metra na Florenc (hlavní autobusové nádraží). Pri mojich nadpriemerných orientačných schopnostiach ako vždy vystúpim zlým východom.
Materská škola v Batizovciach pripravila v uplynulom mesiaci pre deti opäť množstvo zaujímavých akcií.
To je názov v poradí už druhej básnickej zbierky Stanislava Brtoša.
Chodeniu po úradoch sa asi nevyhne nik z nás a o tom, že byrokracia na nich stále neskončila, niet pochýb.
Obyvatelia dnes už dvoch samostatných štátov – Českej republiky a Slovenska, vtedy spoločnej Československej republiky, si dnes pripomenuli 89. výročie svojej samostatnej existencie.
Cestovanie metrom má množstvo výhod. Je rýchle, máš prehľad, kde práve si, teda nezablúdiš, stretneš zaujímavých ľudí...
Neviem, či sa vám už niekedy stalo, že ste len -tak, z ničoho nič dostali darček od milovanej osoby. A nebolo by na tom nič zlého, keby ste svoj sviatok nemali až o desať. A keby vám tá milovaná osoba nepovedala, že potom dostanete ešte ďalší darček.
