A naozaj, prežila som to. Aj vďaka nim. No môj „ výlet“ bol aj na niečo dobrý. Okrem toho, že som sa zbavila 10 žlčníkových kameňov a 4 kíl, uvedomila som si, kto sú moji skutoční priatelia. Pred odchodom do nemocnice mi mnohí vraveli – neboj, si hviezda, zvládneš to..., keď bude po všetkom, prídeme Ťa pozrieť... Zostalo však len pri slovách.
Keď som sa prebrala po „príjemnom narkóznom spánku“ a zapla svoj mobil, bola som (ne)príjemne prekvapená. Medzi zmeškanými hovormi a sms – kami neboli tie čísla, ktoré som čakala. Volali a písali mi takí ľudia, od ktorých to bolo naozaj prekvapenie.
Vtedy som si uvedomila, ako veľmi sa človek môže pomýliť. A je to o to ťažšie, ak ide o vašich prateľov. Vlastne, o ľudí, o ktorých ste si mysleli, že nimi sú. Veď nie nadarmo sa hovorí - V núdzi poznáš priateľa . Lebo skutoční priatelia sú s Tebou vždy, keď ich potrebuješ. Ak už nie fyzicky, tak aspoň psychicky.Týmto sa chcem poďakovať všetkým mojim priateľom, že stáli pri mne a podporili ma. A ďakujem aj tým ex, za to, že mi otvorili oči. Na pravdu nie je nikdy neskoro.
