O mäsiaroch z Popradu

Keď som sa dozvedela, že musím podstúpiť operáciu v popradskej nemocnici, bola som doslova v koncoch. Nebol to síce zložitý ani nebezpečný zákrok, ale bála som sa. A to najmä kvôli tomu, aké reči som o spomínanej nemocnici počula. Akí sú tam ,, mäsiari“. Ako zle režú a zašívajú. Čo môžu, pokazia, dokonca aj to dobré. Človek sa vraj vráti dokaličený ešte viac, ako bol. No odhodlala som sa a teraz viem, že som urobila správnu vec. Hneď po nástupe do nemocnice som bola milo prekvapená. Prívetivé sestričky, usmiaty lekári aj ošetrovatelia. Svojím úsmevom sa snažili zmierňovať bolesť nás, pacientov. Každú chvíľu za mnou prišiel nejaký lekár a pýtal sa , ako mi je , či mám bolesti... Dokonca prišiel aj anesteziológ, predstavil sa a popísal, ako bude operácia prebiehať. Všetko s úsmevom na tvári. Človek sa veru hneď cítil lepšie a hlavne, mal menší strach.Rovnako aj po operácii boli všetci starostlivý. Sestričky na ,, rezke“ pomáhali aj s tými najzákladnejšími vecami. Hoci v nemocnici takmer všetci ,, ťahajú“ dvanástky, sú unavení, nevyspatý, s láskou sa starajú o tých, ktorí to potrebujú. A mnohokrát je psychická podpora dôležitejšia ako fyzická pomoc. Týmto by som chcela vyvrátiť zlé reči o popradskej nemocnici. Rozširujú ich väčšinou jazyky ľudí, ktorí tam vôbec neboli. Aj lekár je len človek z mäsa a kostí, nie nadpozemská bytosť, ktorá všetko dokáže. Som presvedčená, že za každodennou prácou sa skrýva túžba pomôcť, zachrániť zdravie aj život človeka. Ďakujem všetkým lekárom, sestrám a ošetrovateľom z chirurgického oddelenia NSPP, na   čele s pánom primárom MUDr. Igorom Cpinom za príkladnú starostlivosť počas mojej hospitalizácie. Prajem im veľa pevného zdravia a síl do ďalšej práce.