Možno práve preto rozposlala 25. apríla všetkým médiám tlačové správy, v ktorých tlmočí svoj postoj k súčasným novinárom a žurnalistike. Nebudem tu rozpisovať celú tlačovú správu, kto má záujem, prečíta si ju sám. Ako študentka žurnalistiky a budúca žurnalistka mám právo na vyjydrenie, tak sa vyjadrujem. V tlačovej správe sa uvádza, že vláda SR si je vedomá toho, že na jednej strane sú tu vytvorené podmienky pre slobodu tlače a prejavu, na strane druhej sloboda tlače nie je absolútnym právom a zahŕňa aj povinnosť a zodpovednosť. Súhlasím s týmto stanoviskom vlády. Existuje síce sloboda prejavu, ale aj sloboda má určité hranice, a to najmä etické či morálne. Médiá v dnešnej dobe idú mnohokrát za tieto fiktívne hranice a ponúkajú nám - divákom, poslucháčom a čitateľom všetko, bez ohľadu na to, čo sa patrí a čo nie. Chvála Bohu, existuje ešte slušne vychovaný človek s istou dávkou inteligencie a nadhľadu a ten si vyberie, či sa dá manipulovať a urážať alebo zostane sám sebou. Ale čo také dieťa, ktorému ani vlastný rodič nevysvetlí, čo je správne a čo nie. Nechá ho osamote sledovať TV s nezakódovanýmmi programami a tak si dieťatko myslí, že brutálne vraždenie, sex, drogy sú súčasťou každodenného života. Dieťa je nadšené z toho čo vidí a samozrejme skúša to v praxi. Toto však nie je len chybou novinárov, ale najmä samotných rodičov. Ďalším horúcim kandidátom na porušovanie etických noriem sú reality show. Nemám na mysli tie, kde divák vidí aj niečo zmysluplné – tanec, spev, snahu mladých ľudí niečo dokázať. Skôr píšem o tých, kde je znevažovaný človek ako jedinečná osobnosť, sú mu odobraté základné ľudské práva, ako sloboda pohybu, prejavu, právo na súkromný život. A na druhej strane práva nás divákov na seriózne, pravdivé, nezamlčané informácie, právo na programy, ktoré vzdelávajú a zabávajú slušným spôsobom. Neobídem ani printové médiá, na ktoré má Vláda SR tiež ťažké srdce. Isté denníky a týždenníky nemajú žiadne zábrany publikovať nepravdivé, srkesľujúce a znevažujúce informácie. Pokojne napíšu článok o nejakom cirkevnom predstaviteľovi a vedľa toho dajú fotografiu nahej ženy. Toto bol len príklad na ilustrácie. A ešte jedna moja skúsenosť.
Jeden z takýchto denníkov uverejnil nedávno inzerát na voľnú pozíciu regionálneho redaktora. Len tak, zo zvedavosti som odpísala. Bola som veľmi prekvapená, že nepožadovali ani len stredoškolské vzdelanie. Zato na prvom mieste bola kreativita, v žurnalistickom prostredí inak povedané ,, skrášľovanie“ a dotváranie skutočnosti. Veď čo nie je atraktívne, môže byť. Jednoducho povedané, žurnalista vlastne nepotrebuje vzdelanie ani rozhľad, stačí tá kreativita a zmysel pre fikciu. Súčasné médiá majú nedostatky, ale verím, že tie sa dajú odstrániť. Treba však chcieť a tu už je problém, lebo niektoré médiá svoje chyby nevidia, alebo sú dokonca ich silnou stránkou. Riadia sa heslom - aj negatívna reklama je reklama. Preto chce Vláda SR schváliť nový zákon, v ktorom bude zakomponované právo na odpoveď. A tu vidím štrbinu ešte neexistujúceho zákona. Ak právo na odpoveď, tak nie len pre respondenta, ale aj pre novinára. Koľkokrát dostane zamietavé stanovisko, ak potrebuje názor či vyjadrenie kompetentného človeka. Veľ všetci máme právo na úplné a pravdivé informácie. Zdá sa, že zosúladenie s mediálnym svetom bude ťažkým orieškom nielen pre vládu, ale aj pre samotné médiá či budúcich novinárov.
