Vykračovala som si pomaly, veď som sa nemala kam ponáhľať.
V meste bol čulý ruch. Deti behajúce okolo rodičov so svojimi nekonečnými požiadavkami na darčeky, dospelí, náhliaci sa z jedného obchodu do druhého, v snahe skrotiť svoje ratolesti prísľubmi splených vianočných prekvapení. Nie naschvál som si vypočula jeden rozhovor. - Poviem Ti, neznášam tieto sviatky, najradšej by som ich zrušila. Všade kopec ľudí, zhon a chaos, nič nestíham, nemám kúpený ani jeden darček. - Zostala som v šoku. Ako môže niekto povedať, že by zrušil najkrajšie sviatky roka. Sviatky, ktoré sú tu pre každého, aby si uvedomil, že chvíle prežité s rodinou a blízkymi sú tým najväčším pokladom. Neviem, kam sa podelo to čaro vianoc pre nich. Veď Vianoce nie sú o upratovaní, nákupoch, pôžičkách či strese. Aj keď to mnohí vnímajú práve takto.
Pre mňa Vianoce vždy mali, majú a verím, že vždy budú mať to správne čaro a neopakovateľnú atmosféru. Sú každý rok a predsa sú vždy iné. Aspoň počas nich by ľudia mali spomaliť a venovať svoj čas jeden druhému. O tom to je. Nie o drahých daroch a honosných prekvapeniach. Ak si nevieme nájsť čas na toho druhého, vypočuť ho či ho aspoň obdarovať úprimným úsmevom, žiadne, ani tie najväčšie darčeky nemajú zmysel. Kedysi sa deti tešili z jabĺčka, orieškov či napadaného snehu. Hlavne, že boli zdraví a rodinka pokope. Dnes niečo také nemá hodnotu. Aj keď, česť výnimkám.
Áno, aj ja chodím na vianočné nákupy, no nikdy nič nekupujem za každú cenu. Väčšinou sú to milé maličkosti alebo veci, ktoré mi padnú do oka a viem, že tá druhá osoba z nich bude mať radosť. Aj ja doma upratujem, pečiem, ale podotýkam, vždy s láskou a nie preto, aby som mohla povedať: Mám napečené, upratané, darčeky pobalené, misia splená. Takto to ja chvalabohu nevnímam a budem sa snažiť vychovať tak aj svoje deti.
Vianoce majú pre mňa ako pre kresťanku význam najmä v narodení Ježiša, ktorý by nam mal byť vzorom. Vzorom v odpúšťaní, v odovzdávaní seba samého druhým. V pokore, modlitbe, v skolení sa človeka pred Bohom. Vždy sa teším najmä na duchovné prežívanie sviatkov. Na sv. omše, vianočný betlehem, detskú besiedku, koledy, návštevy blízkych.
Z mesta som šla síce potešená, že som svojmu krsniatku kúpila knižku, aká ho určite poteší, obdarená úsmevom predavačov, ktorí ma obsluhovali, no zároveň sklamaná prístupom niektorých ľudí k Vianociam. K sviatkom, pred ktorými mám ja osobne veľký rešpekt a na ktoré sa vždy nedočkavo teším.
