„Ale ja tu mám dnes veľa povinností!“
Usmieval sa ako Belmondo a zjavne nebral moje slová vážne.
Iskry lietali na všetky strany. Ponáhľala som sa od neho, akoby mi za pätami horelo. Spomenula som si na Maroša. Presne ten typ. Šarm, vtip a iskrenie. Padajúce záclony, garniže a stropy. A potom plač, smútok a depresia.
„Dovoľte, aby som všetkých privítala na dnešnej prezentácii. “ Začala som rýchlo hovoriť. Lekári si sústredene robili poznámky. Mimovoľne som vnímala, kde sedí, ako dvíha k ústam šálku kávy, ako niečo šepce do ucha vedľa sediacej kolegyni.
„Ďakujem za pozornosť!“ Ukončila som prednášku a pridala sa s úľavou k skupinke svojich kolegov. Niekto mi dal do ruky pohár, usmievala som sa, konverzovala a celý čas som ho nervózne čakala.
Keď som za chrbtom počula jeho hlas, musela som v duchu rátať násobilku, len aby som sa k nemu neotočila prirýchlo. Požiadal ma o tanec.
Odmietla som. Zúrivo som si v duchu recitovala Mor ho! Šéf sa pristavil a poďakoval mi za dobre odvedenú prácu. Začala som sa cítiť ako hus na pekáči. Len ma ešte podliať vodou, nechať trochu podusiť a podávať s kvalitným červeným vínom.
Zaťala som päste a nenápadne som sa vytratila zadným vchodom. Mávla som na taxík. Do poslednej chvíle som čakala, že sa objaví a ja mu neodolám. Že si na mne vyskúša jednu zo svojich osvedčených metód a potom ma odhodí ako jednorazovú žiletku. Ako Maroš kedysi.
„Ahoj, ako bolo?“ Privítal ma muž vo dverách a ja som mu s úľavou nastavila líce. Som v prístave.
„Dáš si so mnou gin?“
„Jasné, potrebujem vyplaviť adrenalín!“ Usmejem sa naňho a ľad v pohároch nám krásne zacinká.
Viac na www.gretafabry.sk alebo youtoube : Audio príbehy Gréty Fábryovej.
