Kedysi, keď sombola ešte slobodná som mala veľmi slabú predstavivosť. Vlastne to začalo užpočas strednej školy, ... nevedela som si predstaviť, že raz príde chvíľa, keďbudem mať stužkovú, keď budem maturovať...
Keby ste lenvedeli, s akým strachom som sa snažila si predstavovať situáciu, že budemniekedy každé ráno chodiť do práce....nevedela som si predstaviť ani to, že razbudem mať rodinu, dieťa, deti....a manžela.
Mala som pocit, žeak si niekedy aj náhodou manžela nájdem, bude mi veľmi preveľmi niečo na ňomvadiť. V mojom okolí to tak bežne fungovalo. Buď muži pili, alebo bolinešikovní, leniví, nekomunikatívni, prosto vždy na tých chlapoch bolo niečo, čoich ženám vadilo, s čím boli nespokojné....
Zmierenás takouto víziou – mala som vlastne pocit, že takto je to normálne, bežnéa bez výnimky – som sa snažila predstavovať, ako budem riešiť rôznesituácie v partnerstve, keďže ten niekto bude mať zaručene nejakú chybu...
Ale sa stalo to,že som stretla môjho Vlad’a,ktorý ako sa zdalo na začiatku nemá žiadnu z chýb. Zdalo sa mi to nemožné.Chvíľu som pochybovala poznačená všetkými predstavami a skúsenosťami iných....
Teda, aby ste sinemysleli, viem, že každý má chyby, ja hovorím o tých veľkých prekážkachvo vzťahoch, o dôvodoch, prečo sú vo vzťahoch nespokojní – mužii ženy...
Našla som sipartnera, s ktorým žijem šťastný život a až teraz som presvedčená, žesa to dá....len sa musia nájsť tí praví. Som šťastná, že sa mi to podarilo....
A tak som prištátniciach mohla bez rozmyslu odpovedať „mám ideálneho partnera“.
Ďakujem Tiláska...
