Až po rokoch somale prišla na koreň niekoľkým mojim trápeniam. Už som bola dospelá, mamadieťaťa, kedy som postupne zisťovala, ako sa veci majú.
O čomhovorím?
O tom, žek deťom sa musíme správať ako k rovnocenným bytostiam, síce nie súrovnocenné k nám dospelým silou, vzrastom, sú nám rovnocenní „ľudsky“,
O tom, že ichnemôžeme klamať a balamutiť, ako sa nám to práve hodí,
O tom, že ichmusíme podporovať, povzbudzovať, podnecovať
O tom, ženezakazujeme v zásade všetko,
O tom, že imdávame voľnosť, slobodu, ...nehovorím o pohybe, hovorím o ichvlastných názoroch, nápadoch, o ich vôli,
O tom, ženeutláčame ich fantáziu,
Že im dávamedostatok priestoru na to, aby sa mohli vyjadriť, rozhodnúť,
Že im ponúkamevysvetlenia „k veci“,
O tom, že tunie sú preto, aby sme my boli, ale my sme tu pre nich,
Že nežijeme vedľaseba, ale spolu,
Dúfam, že mojedieťa nebude musieť o niekoľko rokov riešiť tieto slová,
Že budeživotaschopná, cieľavedomá, zdravo sebavedomá, ....
Chcem z nejvychovať človeka, ktorý nebude naprávať moje chyby ďalšiu polovicuživota....verím, že sa mi to podarí....
