Myslím na šťastné chvíle, úspechy, prvé kroky, ktoré boli stopercentne neisté, prvé pohyby a snahy o činnosti, ktoré boli veľkým pokrokom, no pre dospelého zároveň aj smiešne – so všetkou možnou „nemotornosťou“.
Myslím na prvé slová, popletené, nezrozumiteľné....
Keď preskočím jeden rok v mojom rozmýšľaní, preskočím more noviniek, úspechov, napredovaní. Zrazu nemám bábätko, ktoré začína objavovať svet. Zrazu predo mnou stojí dievčatko, s iskričkami v očkách, ktoré premýšľa nad slovami, nad tým, čo kedy urobí, povie, .... a ako. To malé dievča je zrazu v x-tom leveli svojho života (a pritom stále na začiatku) a prekvapuje svojich rodičov stále viac a viac. Niekedy milo, niekedy privoláva ťažké situácie na riešenie, na správne vysvetlenie, pochopenie....
Ale o tom som nechcela....
Napadá ma niekoľko rozhovorov s mojou dcérou:
Vystúpili sme z auta a kráčali do obchodu na benzínke. Alicke som obliekla bundu a ona sa ma opýtala: „A ty prečo nemáš bundu?“
Ja:“ Ty si maličká, tak musíš mať“
A: „Ale ja sa pýtam, prečo ty nemáš!“
alebo
„Som ustatá ako kôň“ (keď prídem z práce to občas utrúsim)
„A kôň býva ustatý každý deň?“
Niečo sa mi vylialo v kuchyni: „Bože, ja som taká nemožná!“
„Aká nemožná? Veď je krásny deň.“ – a mala pravdu!
Ráno pri budení: „Mami, ja nemám rada, keď sa tma vymieňa“
V lese: „škoda, že tu nie je pešia zóna, by sme si niečo kúpili...“
„Zabásničkujem ti básničku?“
„Mami, keby si mi dala šaty alebo sukňu, ja by som bola taká usmiata, že by som sa skotúľala od toho smiechu dolu schodmi.“
„Ja som Filipkova manželka a on je môj manžel.“ Hovorí aspoň 2x do týždňa . Jej život sa točí okolo Filipka, okolo toho, či jej oblečiem sukňu alebo šaty a ako ju učešem.
Niekedy veľké veci, niekedy maličkosti. Niekedy dôležité a niekedy smiešne. Niekedy smiešne, ale nemôžeme sa smiať, pretože sú smiešne len pre dospelých. Pre deti sú stredobodom ich vesmíru. Musím priznať, že niekedy neviem načúvať všetkým slovám svojho dieťaťa. Pretože som dospelá, pretože detské dôležité veci sú pre mňa menej dôležité, pretože som ustatá ako kôň :o), pretože, pretože, pretože....ale polepším sa, sľubujem....stojí to za to ;o)
