Manžel muselodcestovať za svojou rodinou, ja som musela zmáknuť poslednú skúškuv škole...a Alicka...musela ísť s manželom, ak som nechcela, aby macelý deň čakala niekde, kde nie je detský kútik... J
Nebyť nervov zoskúšky, asi by som to celé ani neprežila.... A tak som sa nesústredila nato, či je dobre oblečená, či nie je hladná a či nie je smutná...či jejnechýbam.
Nesústredila somsa ani na to, či som smutná ja a na to, ako veľmi mi chýba. Bolo toprvýkrát, čo sme boli toľko kilometrov od seba...bola to prvá noc, kedy som junemohla chodiť pozerať, prikrývať....
Doma bolo ticho,zrazu všade krásny pokoj. Všetko bolo na svojom mieste.
O chvíľu somprestala myslieť na to, ako veľmi mi tí dvaja čertíci chýbajú a začala somsi užívať samotu, ticho a kľud.
Prvýkrát poniekoľkých mesiacoch sa mi nezrazila špenátová polievka, upratala som za hodinucelý byt, vychutnávala poóbednú kávu, stihla som toľko domácich práca zároveň som napísala aj podstatnú časť mojej diplomovky.
Prvýraz som si po ani neviem akej dlhej dobe pustila cd a vnímala hudbu.
Viem, že toto niesú tie najdôležitejšie veci na svete, ale ak ich človek nemá vo svojom životeza samozrejmosť, vie si ich veľmi vážiť a užiť....
A tak som saani nenazdala a moja prvá „dovolenka“ sa skončila. V nedeľu zazvonilzvonček ... a v byte sa začalo „žiť“...
