Troškusom spomínala... na to, čo som zažila, videla, s kým som sa stretla, ktostretol mňa, kde všade som bola, kto na mňa zapôsobil, čo bolo pre mňadôležité, ... a mala som v hlave veľa myšlienok.
A tak som si spomenula na Kysuce a šuchot sena prijeho sušení a obracaní.
Na atmosféru večerov, kedy sa schyľovalo k dažďua na rýchle spratávanie sena do kôp.
Na zvuk horského potoka, na chlad horskej vody.
Na moju babku, jej lesklé oči a slová „moja čičmanka“,ako ma neraz volala.
Spomenula som si na jej modlitebnú knižku, najlepšiečučoriedkové parené buchty.
Spomínala som na Turiec, moje rodisko,
Na atmosféru mlátenia pšenice, na zvuk kombajna a „nočnépovedačky“ po tom, ako kombajn v noci domlátil.
Predstavila som si rannú rosu, šum listov na starej slivkeu starkého a starkej.
Spomenula som si na neustále klopkanie starkého prstov postole, zrobené ruky starej mamy,
Spomenula som si na zimné rána, keď som sa budila dostudenej kuchyne a na starkú v nočnej košeli, ktorá vstávala prvá,aby zakúrila v peci.
Pripomenula som si slová mojich najbližších, vône, predmety,zvuky a atmosféru niektorých dní.
Zrazu som počula zvuk starkého pomalých krokov, videla sompred sebou babkin vrkoč a „harmonikovú“ sukňu z jej kroja... videla somdedovu „neožehlenú“ zvráskavenú tvár.
Spomínam na výhľad na lúky, kopce, hory, spomínam naprázdniny a návštevy u starých rodičov, na dve staré jelše na koncizáhrady, na doóbedné „hráme jubilantom“, na starkej pigi čaj...všetky spomienkysa mi v hlave miešajú, predbiehajú sa... Mám pocit, že čas sa vrátil späť,že žijem v minulosti, ...
Cítim vôňu Kysúc, vôňu Turca a viem, že keby som tamprišla so zavretými očami, vždy by som uhádla, kde som.
Miesto, kde žijem teraz nemá pre mňa žiadnu vôňu. Je tomiesto, kde práve bývam a kde moja dcéra prežíva svoje detstvo...ale na tonechcem myslieť. Chcem len spomínať, chcem si uchovať každý detail, chcemspájať útržky spomienok, nechcem na nič zabudnúť.
Mám narodeniny a spomínam na všetko, čo bolo a užnebude....
