reklama

Bowling alebo Tour de Beer

Pred uplynulým piatkom som si myslela, že bowling je nudný. S kolegami som išla len preto, že som išla s nimi. No po piatku si myslím, že bowling je fasa vec a že ho určite chcem hrávať čo najčastejšie. Veď kto by aj nechcel...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu
(zdroj: foto mi poskytol Mr. Google.)

Začalo to úplne nevinne. Presne tak ako to vždy začína. Nápad, prieskum... A potom sme sa rozhodli.

V práci sme skončili skôr a tak sme s kolegyňou absolvovali pivko na zahriatie v podniku oproti práci, keďže odvoz sme mali spred budovy. Vlastne to bolo prvé veľké a prvé malé. Zahriať ma ale nezahrialo a tak som cestou tam začínala mať pochybnosti. Nikdy v živote som to nehrala, a moje pohybové schopnosti sú mizerné. Nechcela som sa strápniť práve pred kolegami, s ktorými sa vidím skoro denne. Jednoducho povedané, na chvíľku vykuklo moje zbabelé druhé ja. Našťastie som ho zatlačila naspäť do úzadia ešte predtým, než sme sa prezuli. Vtedy už bolo aj tak neskoro. S miernym napätím som sa presunula k dráhe, kde sme mohli hrať. Objednali sme si pivo a začalo sa hrať. Hra mi zúfalo nešla, to hej, ale nakoniec som sa na stres vybodla a užívala som si zábavy. Stihli sme tri rundy, kým nám vypršal predplatený čas. Síce stihli... tú poslednú sme nedokončili a to nám chýbal posledný pokus každému. Jedna kolegyňa odišla a my ostatní sme sa presunuli k baru. Objednalo sa posledné pitie a my, rozvalení v pohodlných kreslách sme sa smiali na všetkom možnom. Valnú väčšinu z toho si bohužiaľ už nepamätám. Túto moju schopnosť naozaj nemám rada. Zabúdam pravidelne, skoro všetko. Len pocity si pamätám. Najhoršie to je, keď niečo sľúbim a zabudnem na to... Vysvetľovať potom, že to naozaj nie je moja vina, že som na to naozaj len zabudla, býva niekedy veľmi obtiažne. Ale toto je už trošku bokom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kým sme absolvovali cestu na Nivy, zvádzala som vnútorný boj, či ostať alebo ísť na posledný autobus. Nie som totiž priamo z hlavného mesta a občas mi robí starosti, kam skloniť hlavu, keď sa naskytne takáto príležitosť. Niežeby som nemala kde spať, len otravovať niekoho nečakane v noci je niekedy nepríjemné. No keď sme zaparkovali u Koníka, bolo rozhodnuté. Nedokázala by som odísť od takej dobrej partie len kvôli rannému upratovaniu. A ani sa mi nechcelo. Nálada stúpala a ja som začínala pociťovať miernu únavu líc od toľkého smiechu. Okolo jedenástej sme sa zdvihli, že ideme na benzínovú pumpu kúpiť zásoby a zakotvíme u kolegyne na garsónke. Ako sme prechádzali cez križovatku som pri jednom z vtípkov (kolega pri pohľade na budovu VÚB zvolal:"Aha, loď") som skombinovala kašeľ so smiechom a začala čkať. Nanešťastie sa ma to držalo dobrú polhodinu. Vlastne sme stihli obísť dve zavreté pumpy v blízkosti autobusovej stanice a zaparkovať v ďalšom podniku. Tam som si bez okolkov vypýtala veľké pivo a pohár čistej vody. Teta čašníčka asi nebola nadšená, keďže bolo ani nie dvadsať minút pred záverečnou, no ale odmietnuť nás nemohla. Štikútky som sa zbavila až na druhý pokus, vďakabohu, bránica ma totiž bolela už statočne. Zotrvali sme tam do štvrť na jednu, čím sme trochu naštrbili plány už spomínanej čašníčky. Chystala sa totiž niekam na diskotéku a chcela sa predtým ešte osprchovať a umyť si vlasy. Chvíľku potom sme zistili, že zohnať taxi po polnoci je ešte stále veľký problém. Rozdelili sme sa totiž. Dvaja išli hneď na byt a dvaja sme išli konečne na tú pumpu doplniť zásoby. Pán taxikár bol veľmi príjemný a tak vynuloval tie taxikárske mínusy, ktoré sa nazbierali počtom zbytočných, k ničomu nevedúcich telefonátov do taxislužieb.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môžem povedať, že sme boli hore do štvrtej rána a ukončili to nádherným, priam až hysterickým záchvatom smiechu. Až nám susedia na stenu búchali. Najvýraznejšie momenty, ktoré mi nadlho ostanú v pamäti sú tri, vrátane toho smiechu. Ten nás ale sprevádzal po celý večer. Druhý moment hodný zapamätania si bola chvíľka na balkóne, keď sme s kolegyňou fajčili a kolega nefajčiar tam sedel s nami a dovolil mi vyložiť si naňho nohy, lebo som nebola obutá, tak aby mi nebolo zima od nôh. Zápal to je sviňa. Aj keď, pri tom, ako mi mimovoľne hladil členok (aspoň myslím, že si to neuvedomoval) som na nejaký trápny zápal ani len nepomyslela. Po veľmi dlhej dobe sa ma niekto dotýkal a ja som si uvedomila, aký je to príjemný pocit. No a ten tretí moment bol pohľad napravo, keď som zaspávala. Spiaci zničení boli strašne chutní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhý deň bol v znamení boľavých bedrových kĺbov, svalovice na pravej ruke, duši lahodiacej miernej apatie a ubolených líc. Pracovať mi robilo vyslovene problém, aj keď mozog mi fungoval. Len, po takýchto večeroch sa človeku vyslovene nechce. A to si ani neviem predstaviť, čo by bolo, keby som mala opicu. Tej sa mi darí úspešne sa vyhýbať celý život. Stačí trochu spánku a neviem, čo je to bolenie hlavy, citlivosť na slnečné lúče alebo mnohým ľuďom známa žalúdočná nevoľnosť. Ja naopak mávam vynikajúcu náladu a robila by som všetko možné, len nie to, čo treba :-)))

Lenka Kissová

Lenka Kissová

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  0x

volajú ma kissilen... Zoznam autorových rubrík:  ConyMoje spoločenské vyžitie100 Life clubSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu