volajú ma kissilen... Zoznam autorových rubrík: Cony, Moje spoločenské vyžitie, 100 Life club, Súkromné, Nezaradené
Tretia časť minisérie opisujúca moju dovolenku. Z Kalifornie a Arizony som sa presunula do Nevady a jej mesta hriechu, kde som strávila jeden večer. Pred sebou mám už len šesť dní dovolenky v spojených štátov.
Druhá časť trojdielnej série o mojej dovolenke v Spojených štátoch, kde píšem o druhej tretine času stráveného na tom kontinente.
Mala som možnosť okúsiť svet na inom kontinente. Keď tak nad tým dumám, je to zvláštne, aký rozdiel je medzi žitím na rôznych koncoch tej istej planéty. Občas som mala pocit, že som niekde v nejakej knihe, lebo niektoré situácie boli až neuveriteľné.
Ako sa môže normálne vyzerajúci pracovný deň takto pohnojiť? Aha, som žena...
Každý z nás má svoje vlastné "temné obdobie života". Každý, aj ten najšťastnejší. Ja mám pocit, že to moje je tak nejak nepretržité. No jedna časť môjho temného života sa začala trochu presvetľovať.
Tento týždeň som zostala ležať doma, skolila ma viróza. Prvých pár dní bolo hrozivých, ale čím je mi lepšie, tým mám viac času rozmýšľať. Zrejme je to tým, že sa z domu nesmiem pohnúť. A tak premýšľam, premýšľam celé dni a myslím na všetko to, čo nestíham, keď sa snažím zapadnúť do reálneho života.
Klan totiž zomrel, teda zanikol. Klub znie lepšie, tak dospelejšie. Sme sa rozhodli. Veru, dlhá cesta ubehla od môjho posledného klanového článku.
Tak sa mi konečne podarilo dať dokopy zopár fotiek z Nemecka...
Druhú dovolenku, ktorú som strávila v Nemecku, môžem v podstate nazvať svojou prvou ozajstnou dovolenkou. Bez rodiny, bez starostí, jednoducho úplná zmena prostredia a tvárí.
Toto leto som zažila dve diametrálne odlišné dovolenky. Prvú spolu s rodinou a druhú úplne sama v cudzej krajine, kde nikto neovládal slovenčinu... Tá prvá bola v českých Krušoviciach u otcovej sestry s rodinou.
Dnes sme oslavovali. V duchu... konečne sa nám vrátil majster Zlobson, čo v preklade znamená, že po dlhých dňoch je znovu spojazdnené klanové TS
Pred pol rokom som bola obvinená z toho, že vediem "exemplárne nudný život", tak som si dala trochu oddych a rozmýšľala o tom, a aj o všeličom inom...
Začalo to ešte dávno predtým, než som si doma zriadila notebook a bezdrôtové pripojenie na náš internet. Večery u nás doma vyzerali väčšinou jednotvárne. Otec sedel v jednej izbe pri jednom počítači, brat v druhej izbe pri druhom. Televízor ma už dávno omrzel a tak, keď som nemala čo robiť, ležala som rozvalená krížom cez rodičovské postele a sledovala brata, ako hraje.
Začalo to obyčajným "Ahoj" na Icq. Zo zásady cudzím ľuďom neodpovedám ale tentoraz mi to akosi nedalo a tak som mu odpovedala svojím typickým "Ahoj :-D" Smajlíkov totiž používam skoro stále, aby dotyčný videl, že sa aj v reálnom svete usmievam.
Mala som možnosť vyskúšať si to na vlastnej koži počas posledných dvoch koncertov, na ktorých som sa zúčastnila. Najprv Blackmore's Night v PKO v Bratislave a následne minulý štvrtok symfónia LOTR v Prahe.
Predovšetkým musím upozorniť všetkých Ivetiných fanúšikov a obdivovateľov, že tento článok pravdepodobne nie je určený pre nich a vyskytujú sa v ňom nie práve pozitívne názory a vety...
Stáva sa to často, keď ste zamestnaní v nejakej firme niekoľko rokov. Príde nový kolega, vy si na neho zvyknete, obľúbite si ho, práca ide od ruky a potom nastane zlom a dotyčný kolega sa rozhodne zmeniť zamestnanie a odíde. Mne už sa to počas necelých siedmich rokov v tomto zamestaní stalo sedem krát a tento článok bude o tom poslednom.
