Už týždeň dopredu som v práci ohlasovala, že idem na miesto, kde nie je signál, takže sa so mnou nikto nespojí. A urobila som dobre. Nebola to síce celkom pravda, signál tam nakoniec bol, no aj tak som nikdy pri sebe nemala mobil a ani ho nepoužívala. Rozhodla som sa totiž prežiť ten víkend bez techniky.
Neboli sme priamo v Krušoviciach, ale kúsok za mestečkom, v horárni. Lesy, čistý vzduch a nekonečné ticho. A pes na ktorého som nebola alergická. Kačenka je super. Druh síce neviem presne, myslím, že je to nejaký kríženec írskeho vlkodava, čiže "trošku väčší psík". Pôvodne som tam išla nabalená tabletkami a ohromným strachom, či náhodou nespadá Kačenka práve do tej kategórie psov, ktoré moje telo nemá rado. No našťastie to tak nebolo a s Kačenkou sme sa navzájom veľmi obľúbili.
Celý týždeň sme chodili po lese, zbierali hríby, alebo len tak leniveli na horárni. Len dva dni sme boli mimo. Jeden večer u sesternici v neďalekej dedine a jeden deň sme si spravili výlet na hrad Křivoklát, kde sme oplieskali hromadu peňazí a pozreli si impozantnú stavbu aj z vnútra.
Za celý týždeň som si oddýchla ako už dávno nie. Rýchlo to síce ubehlo, ale stačilo. Na začiatok.
Iba posledný podvečer sme mali adrenalínový zážitok. Bratranec Stáňa totiž chcel presunúť banský vozík do záhradky. Tá bola ale celá zarastená vyše metrovou trávou, tak kým bol v práci, sme sa rozhodli, že tú záhradku trochu pokosíme. Pôvodný plán bol vykosiť len pás, kam sa mal presunúť vozík. No to sme mali príliš skoro hotové, tak sme chceli vykosiť viac. Resp. rozhodli sme sa vykosiť cestičku na druhú stranu záhradky, kadiaľ sa chodilo na skvelé hríby. Najprv som kosila ja a po chvíli ma vystriedal braček. Zaťal kosou raz, druhý raz, tretí a štvrtý raz no a potom ho pichla osa. Najprv ruky a potom mu vletela pod tričko a než sme sa jej zbavili, pichla ho asi desať krát. Najväčšiu paniku som samozrejme mala ja, žena. Hneď sa mi totiž v hlave odvíjali katastrofické scenáre typu čo ak je na osy alergický a dostane nejaký záchvat a tak podobne. Našťastie nie je alergický, takže dostal cibuľu a po pár minútach bol v pohode. Zato ja som to rozdýchavala ešte pár hodín. Aspoň sa teraz máme na čom smiať.
Cesta domov bola veľmi príjemná. Nestratili sme sa ani v Prahe, ani v Brne, čo sa nám cestou tam samozrejme prihodilo. A na obed sme sa zastavili v malebnom mestečku Tišnov, kde sme navštívili klanového kamaráta a spolubojovníka Chewbacu.
Zločinec Bačomil, akomu hovoríme je veľmi sympatický mladý muž. A navyše ešte aj vtipný. Pri hrách je to typ človeka, ktorý veľmi rád vyhráva a keď sa mu nedarí, tak sa vždy nájde nejaká výhovorka. No je to jeden z najobľúbenejších členov, aspoň u mňa.
Na záver ešte prikladám zopár fotografií...
Zľava: otec, Teta Mariánka, strýc Jirka a môj milovaný braček Stanko
Tak toto je prosím klietka hanby, kam zatvárali neverné ženy. Ja som sa tam nechala zavrieť s úsmevom na tvári a bez kúska hanby, pretože nemám byť komu neverná...
Ja a teta, otcova sestra na Křivoklátskych hradbách
v kruhu vyznačené bratove bodance: na ruke jeden, na ľavej kľúčnej jeden a zvyšných 8 bodnutí na pravej kľúčnej kosti, väčšina do toho istého miesta...
