V piatok večer sme pochodili stánky s knihami, tričkami, hrami a vecami od výmyslu sveta, samozrejme všetko vo vhodnej tematike. Knihu som si bohužiaľ domov neodniesla ani jednu, keďže bratovi sa podarilo prehovoriť ma a kúpila som mu nádherné tričko od Juraja Mad Maxona. Nevadí, aspoň mu už nemusím nič kupovať na Vianoce a aspoň si ho môžem občas požičať. Asi po dvoch hodinách sme vypadli do krčmy, kde sme boli až do hlbokej noci. Opisovať, čo a ako som robila nebudem, absolvovala som totiž typický barbarcon, chodili sme totiž z baru do baru. Jediné čo stojí za zmienku je prednáška Františky Vrbenskej o rôznych podobách smrti. Je to zároveň jediný bod programu, okrem tomboly, ktorý som absolvovala.
No a teraz prejdem k hlavnej časti tohto článku a pokúsim sa opísať zopár ľudí, ktorých som si obľúbila a vždy ich rada vidím. Dopredu sa ospravedlňujem všetkým, ktorí sa tu nenájdu, lebo vymenovať všetkých a zo všetkých conoch je minimálne na tri obrovské články. Takže, tu sú:
Ako prvú schválne uvediem Riddick, ona má totiž na svedomí moju conovú závislosť. A ja som jej zato nekonečne vďačná. Hneď ten prvý sme si skvele užili. Riddick mimochodom poznám už od strednej školy, myslím, že sa skvelo dopĺňame a niekedy mám pocit, že sme dokonalé protiklady, aj keď máme mnoho spoločných záujmov a postojov, sú veci, v ktorých sa dokonale rozchádzame. Je sčítaná a vie dokonale spájať slová.
Manweho som spoznala deň pred mojím prvým conom. Zhodou okolností to bol práve Istrocon. Celú akciu sme boli spolu aj s Riddick, veľa sa smiali a smiali a smiali. Hlavne v piatok večer. Každý sa nás pýtal, čo sme pili, prípadne inak požili a my nič. Keď sa stretnú traja správne naladení, netreba naozaj nič. Stačí len dobrá nálada. Naneštastie prchol do Bystrice, takže už s ním nie som tak často, ako by som chcela. No vždy, keď sme spolu, spomíname na Istrocon a na to, čo sa o nás povrávalo. Predstavte si situáciu. Muž 165cm vysoký, žena 180 cm a známi o nás hneď na druhý deň ráno vyhlásili, že niečo spolu máme, že sme spolu spali. No áno, spali... dokonca na jednej posteli. A medzi nami veľké plyšové čosi.
Ganjalf, ktorého voláme G (dží), je jedna z mojich srdcových záležitostí. Bývalý šéf Spoločenstva Tolkiena, večný optimista, rečniteľ a zabávač. Prirodzený stredobod pozornosti, presne taký, ako má byť. Na neho sa proste nedokážem neusmievať, nech mi po rozume behá čokoľvek. Jeho objatia sú veľmi príjemné a pohodlné, ak mám príležitosť, nikdy si ich nenechám ujsť. Niektoré mi pomohli viac, než by som čakala, alebo než by si on sám uvedomoval. Najlepšie na tom je, že akokoľvek to znie, alebo vyzerá, vždy to bude len skvelý kamarát.
Juraj Mad Maxon máva tradične svoj stánok na Istrocone. Tričká, postavičky, všetko od výmyslu sveta. Tento raz som neodolala a jedno tričko som aj kúpila, bratovi na Vianoce, aj keď už som ho mala aj ja oblečené a brat ho zrejme tiež bude skôr nosiť, nech si užije. Ručne maľované, krásny drak, presne môj vkus. A Maxonovci sú veľmi príjemní ľudia. Juraj má obrovský talent, a ten aj dokonale využíva. Každý, komu sci-fi, fantasy a podobné žánre niečo hovoria, určite pozná aj Maxona.
Depres, temná bytosť, Nazghul, a čo ja viem čo všetko. Je nezameniteľným maskotom Spoločenstva Tolkiena, už len pre svoju výšku, ešte aj ja musím zakláňať hlavu, keď sa mu chcem do očí pozrieť. Navyše je to zlatíčko, nech sa snaží byť akokoľvek temný.
G a Jaro, kedykoľvek sa mi podarí dostať sa do Brlohu, obaja sú vždy tam. Jaro je chodiaca encyklopédia kníh z tohto kníhkupectva. Vždy je ochotný poradiť, pozná obsah skoro všetkých kníh. Stačí len povedať oblasť, ktorá Vás zaujíma a hneď vymenuje minimálne 10 titulov. A navyše je sympatický, tetovaný a má aj piercing aspoň myslím. Pre mňa je to mozog a duša brlohu.
Loki je pravým členom Spoločenstva Tolkiena. Má na starosti vydávanie fanzinu Athelas, vie úžasne kresliť a J. R. R. Tolkiena má v malíčku, ako málokto. Skvele sa s ním diskutuje a svoje prednášky máva poriadne prepracované.
Will a Ejs sú "trekies", no Will paktuje aj s Tolkienistami. Fotky sú síce nie príliš kvalitne, ale obaja páni sú veľmi sympatickí. Will mi trochu pripomína staršieho brata a Ejs, ten má vlastnú kategóriu. Keď som bola na Koprcone v Kopřivnici, cestovali sme spolu vo fajčiari. Bol strašne zlatý a ja po ňom túžila celý con a ešte aj dlho potom. Aj keď to najväčšie poblúznenie je už dávno za mnou, vždy sa rada na neho pozerám. Je to taký správny chlap. Obaja majú u mňa jedno veľké plus a to bradu. Mne sa totiž na chlapoch najviac páčia práve brady, a keď si niekoho nájdem, určite to nebude niekto, kto sa pravidelne holí :-)
Janko je poklad. Než som ho spoznala osobne, vídala som ho na conoch ako chlapíka s veľkým foťákom okolo krku. Všade bol, všetko videl. Teraz už nosí len maličký digitál. A je to veľmi príjemný človek, civilom lekár, ktorý sa na Conoch netrápi ničím. Jednoducho totálne v pohode. A presne tak to na Conoch má byť. V jeho spoločnosti sa vyskytujem obzvlášť rada.
Františka Vrbenská je podľa mňa jeden z najvzácnejších ľudí na Conoch, hravo predčí aj mnohých zahraničných hostí. Jej prednášky sú dokonalé, ešte som nezažila, žeby dvakrát rozprávala o tom istom. Každú jednu popretkáva príbehmi a ukážkami z kníh. Pre mňa je Františka tou ozajstnou osobnosťou a zo začiatku som pred ňou mávala väčšiu trému, než by som mala pred premiérom. Až potom, ako nás aj s Riddick oslovila ako kolegyne, nakoľko sme obe vyštudované knihovníčky a Františka pracuje v Českej národnej knižnici, čo jej mimochodom tak trošku aj závidím, som zahodila zábrany a keď mám možnosť, vždy si s ňou rada podiskutujem. Na poslednom Cone sa nám stala dokonca taká zábavná historka. Sobota poobede, už skoro päť hodín, stojím vonku a telefonujem s bratom. Všimla som si Janka, ako tam stojí sám a tak som sa po ukončení hovoru pristavila. Vysvitlo, že čaká na Františku, nuž som sa rozhodla počkať s ním, aj tak som chcela ísť na jej prednášku. Onedlho Františka volala, že je hore na Súze. S víkendovou frekvenciou MHD strojov nemala šancu dostať sa načas dolu, nuž som najprv zazvonila otcovi, no toho som zložila skôr, než mi to stihol dvihnúť. Spomenula som si totiž na DarkSoula, že je možno autom, tak som zavolala jemu. Našťastie auto mal, ukecávať sa dlho nenechal, nakoľko aj on chcel vidieť tú prednášku a tak sme spolu s Jankom nasadli do auta a išlo sa po Františku. Navigácia bola vtipná, no nezablúdili sme ani raz. Prednášku sme stihli len tak tak a ja som obdivovala Františku, ako dokázala jednoducho napochodovať do miestnosti a začať rozprávavať bez akéhokoľvek oddychu alebo prípravy. Nanešťastie po prednáške bola zavalená ľuďmi, tak som si s ňou moc nepokecala, ale nevadí, raz sa mi to určite podarí. Dúfam, že na najbližšom Cone.
Big Šaman je zaujímavou postavičkou. Organizátor Fénixconu, na ktorý sa už teším, má vlastné kníhkupectvo, ktoré dúfam raz navštívim, je vtipný, milý a zažil toho toľko, že občas len nemo hľadím a počúvam. Patrí do zdravého jadra tej správnej spoločnosti.
Petra a Serjožu som bližšie spoznala až na tomto poslednom Istrocone. Fajn chlapíci a Serjoža má úžasne, naozaj úžasne hlboký hlas. Taký ruský. Dobre sme sa bavili, teda aspoň ja. A oni zrejme na mne, hlavne keď pri mne sedel Gugu a rozprával o svojom synovi. Našťastie pri podobných príležitostiach môžem ďakovať starej mamke za tvrdý výcvik, takže podobné osoby mi žiaden problém nerobia. Stačí len trochu trpezlivosti.
No a to už myslím aj na dnes stačí. Znovu sa ospravedlňujem tým, ktorí si myslia, že som im ukrivdila, či už vynechaním alebo práve naopak tým, že som o nich napísala. No presne toto sú ľudia, v prítomnosti ktorých som sa na Istrocone cítila príjemne.
P.S. autormi fotografií som ja a Janko
