reklama

Tri týždne v raji (časť prvá)

Mala som možnosť okúsiť svet na inom kontinente. Keď tak nad tým dumám, je to zvláštne, aký rozdiel je medzi žitím na rôznych koncoch tej istej planéty. Občas som mala pocit, že som niekde v nejakej knihe, lebo niektoré situácie boli až neuveriteľné.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Palmy v Brea
Palmy v Brea (zdroj: Lenka Kissová)

Zmenu som cítila už na letisku vo Viedni. Ale to bolo zrejme len mojím nadšením a miernymi obavami, ako to celé zvládnem. Prvá dovolenka, kam idem úplne sama. Adrenalín to vystupňuje to závratných výšin, podobne ako stúpajúce lietadlo tlak v ušiach. Ja som si svoju nervozitu niekam zašila. Celé tie predcestovné horúčky a stresy išli okolo mňa. Prvý raz som zneistela až v Toronte pri prestupe, kde mi colník - obrovský černoch - nerozumel, že idem za bratrancom. Nakoniec sme sa dohovorili a ja som nasadla do Air Canada a videla prvý rozdiel medzi európou a spojenými štátmi. Kde u nás v lietadlách zamestnávajú pekných ľudí, v tých amerických je vždy aspoň jeden poriadny chlap. Ja som mala šťastie, ten náš sa usmieval jak slniečko na hnoji a čistú vodu mi dolieval zakaždým, keď videl, že mám prázdny pohárik. Vekový priemer "letušiek" bol vyšší, čo sa mi veľmi páčilo. Je fajn, keď na týchto miestach pracujú ľudia, ktorí majú už niečo nalietané. Air Canada je niečo ako naše nízkonákladovky. Jedlo si tam treba kupovať, aj keď druhý let trval štyri hodiny. Nebyť tej vody, tak začnem očakávať aj tie naše stieracie losy v lietadle. Na druhej strane na operadlách sedadiel mali miniatúrne obrazovečky, tak som namiesto počúvania hudby a čítania knihy videla nového Supermana, zopakovala si Wolverina a pozrela ešte aj Star Trek - Into Darkness a tretieho Iron Mana.

Prílet do LAX bol vtipný. Ja som čakala ďalších colníkov a kontroly, na ktoré ma upozorňovali, no smernice ma nasmerovali priamo k batožinovým pásom a von z letiska. Tak ešte asi pol hodinky trvalo, než som sa stretla s bratrancom, ktorý ma omylom čakal na inom termináli. Prispôsobenie sa časovému posunu ma šokovalo. Údajne som mala byť minimálne 2-3 dni mimo, fungujúca na základe nášho času. No keďže som odlietala ráno a bolo neskoro večer, keď som sa dostala do postele, tak som aj toto preskočila. Druhý deň som iba čakala, kedy to na mňa príde, ale nestalo sa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvých 5 dní som strávila s rodinou. Na pláži, po nákupoch a dočítala som Astrálneho Pútnika. Čítaním knihy som vydesila domácu, ktorá si myslela, že tak strávim celú dovolenku. Tak som jej vysvetlila, aká špeciálna kniha to je a že nič iné potom čítať nebudem okrem máp, tak sa hádam ukľudnila. Asi by nepochopila, prečo tento fantasy román čítam vlastne siedmy krát, aj keď prvý raz v knižnej podobe. Ale ja som jednoducho musela. Cestou na pláž sme som si začala uvedomovať, že všetci sa tu usmievajú. Jeden štyridsiatnik sa za mnou dokonca otočil! Vtedy ma prvý raz potešil môj výzor bledého exota s červenými vlasmi. Dokonca ma pozdravil! Tento moment nevybledne v spomienkach ani keď som si neskôr uvedomila, že na tomto mieste sa usmievajú všetci. Po pár hodinách som cítila niečo ako svalovicu na lícach od toho, ako som bola permanentne vyškerená. Na rozdiel od domova, tu mi to ale vôbec neprekážalo. Aj keď boli všetci milí, usmiati a starostlivý, nikto nevstupoval do môjho osobného priestoru, takže to neliezlo na nervy. Úsmevy boli všade. Či už to bola pláž, reštika, obchod alebo motel. Asi majú v náplni práce aj pôsobiť šťastne. Alebo si tam svoju prácu naozaj vážia, čomu sa ani tak nečudujem, pri tom množstve populácie. Za celé tri týždne sa mi nestalo, že by som videla jediný kyslý ksicht alebo výraz neochoty. A že som pár situácii takmer nezvládla. Vypýtať si napríklad sendvič v subway bol trochu problém. U nás si človek pozrie tabuľu a vyberie si z predpísaných možností. Tam si ľudia skladajú vlastné kombinácie. Fajná to vecička! Po počiatočných trabľoch s názvami súčiastok obeda som začala používať ruky a hneď to išlo ako po masle. Ešte toto, ešte toto...

Starbucks má vynikajúce vanilkové laté. Mala som ho takmer denne. Skvelo sa pri tom študovali mapky. Dokonca mali pri každom stole elektrické zásuvky, takže s notebookom som nemala problém. Až na prvé pripojenie sa na ich wifinu. Ale to je tak, keď niekto zapne mozillu a chce hneď niečo klikať a nepočká si, až sa načíta úvodná stránka :)

Druhý a tretí deň som lietala po obchodoch. Každý väčší obchod má vlastné restrooms prístupné aj zákazníkom. Skvelá to vecička. Človek sa tak vyhne starostiam s toaletmi, keď chce stráviť deň nakupovaním. Lietala som po tých obchodoch ako šialená veverička s tromi misiami. Chcela som si kúpiť plavky, americké rifle a kamoške tričko s nápisom Los Angeles alebo Hollywood. Tričko bolo príliš drahé, rifle som si domov priniesla - Made in Bangladesh - a plavky som tam nezohnala. Lebo ten super prímorský štát zameraný na šport, kde je leto celý rok, iba v nočných hodinách je chladno a oni nemajú plavky!!! Prisám fakt! Ani ťuk... Maximálne tak spoďáre, čo by sa s prižmúrením oka dali považovať za bikiny. Na to ale nemám postavu. Normálne plavky som za celých 17 dní nestretla ani raz. A to som tých obchodov presnorila neúrekom počas celého pobytu.

Väčšina vecí je tam Made in China. Videla som ešte už spomenutý Bangladesh, Indiu, dokonca Cambodiu. A ešte zopár zabudnutých krajín. Ale nikde nebolo made in USA, nieto ešte California. Prekvapujúce na také množstvo pracovných síl a surovín. Tak som si aspoň navrávala, že tie správne made in sú zrejme iba v tých predražených obchodoch, ktorým som sa vyhýbala... Lebo zas kúpiť si rifle v akcii za 150 doláčov je trochu priveľa. Zo všetkých tých obchodov mi po návrate v pamäti utkvel najmä Old Navy v Brea, kde som si kúpila kraťásky a tričenko Route 66. Tie kraťase boli hriešne drahé, ale tričko bolo z výpredaja, kde som strávila asi hodinu lovením správnych veľkostí. Tie moje boli väčšinou vypredané :(. No najviac som sa zaľúbila do Sears. Tí, čo poznajú seriál Extreme Makeover: Home Edition, tak ten obchod poznajú. Jo, je presne taký super, ako tam. Nízke ceny, široký sortimen, obrovský záber. Okrem potravín sa tam asi dalo zohnať všetko. Ja, čo nemám v podstate rada nakupovanie som v jednom z nich strávila tri hodiny očumovaním. Je pravda, že ten jeden konkrétny bol fakt obrovský, dokonca na dve poschodia, ale aj tak... tri hodiny. To som asi ešte v žiadnom obchode nestrávila :)
A piatok som si pozrela veľryby. Z prístavu Balboa sme sa viezli asi hodinu, videla som delfíny, veľryby, tulene a hromady čajok a divných vtákov. Plavbu loďou som si užila a morskou chorobou určite netrpím :) Pri návrate som sa na chvíľku posadila a takmer ma to hojdanie uspalo. Nuž, ja a cestovanie... Je to jedna z vecí, ktoré si chcem určite ešte zopakovať. Naspäť do Costa Mesa som časť prešla peši po pláži. Bolo prekrásne hrejivé slnečné počasie, tak som si čľapkala nohami vo vode, zbierala mušle a užívala si imaginárnu slobodu. A pripekala jednu stranu... nevýhoda jednosmernej prechádzky po pláži. Ale dopadlo to dobre. Opálenie aj tak vidím iba ja pri prezliekaní. V porovnaní s kolegami som aj tak bledá. Takže exot som bola celú dobu na tom kontinente.
Obrazová príloha:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Hľa, Lenka na pláži
Hľa, Lenka na pláži 

Voda bola studená, ale v porovnaní s horúcim slnkom priam epická :)

Oveľa menšiu verziu máme doma
Oveľa menšiu verziu máme doma 

Túto krásu má bratranec na dvorčeku. Kochlíkovú verziu máme doma a je súčasťou rodiny.

Taký obyčajný "Downtown"
Taký obyčajný "Downtown" 

Všimnite si budovu vľavo. Ano, americkí vojaci sú fešáci, až som mala chuť nastúpiť do armády.

Automobilový výkvet, alebo čo bežne neuvidíte
Automobilový výkvet, alebo čo bežne neuvidíte 

Občas človek natrafil na skvelé zoskupenie vozidiel. Bohužiaľ, o tie najlepšie fotky som prišla. I policajti v Brea boli pekní. Brea je časť Orange county, kde pracuje bratranec.

Aj američania majú Oktoberfest
Aj američania majú Oktoberfest 

Ano, toto šokovalo aj mňa. Američania majú tiež svoj vlastný Oktoberfest. Nevadí, že nemci sú na inom kontinente, pivo piť treba!

Epické krídielka v Huntington Beach
Epické krídielka v Huntington Beach 

Večera v Huntington Beach. Krídelká boli šťavnaté, skvele dochutené a proste oveľa lepšie než tie naše.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Po večeri treba trochu kultúry
Po večeri treba trochu kultúry 

Až budem veľká, raz si také autíčko zaobstarám. Len škoda, že som nenašla majiteľa aby ma pustil dovnútra

Plavidlo zrýchľuje, mólo sa vzďaluje a možno uvidíme aj veľryby
Plavidlo zrýchľuje, mólo sa vzďaluje a možno uvidíme aj veľryby 

Vyrážame z prístavu Balboa na zhruba trojhodinovú plavu za veľrybami.

Najprv sme videli tieto
Najprv sme videli tieto 

Ako prvé sme videli delfíny. Poskakovali okolo nás v húfoch.

Nakoniec sme videli aj veľrybu. A nie len jednu
Nakoniec sme videli aj veľrybu. A nie len jednu 

Nakoniec sme videli aj tie veľryby. A dokonca hneď niekoľkokrát. Či to bola tá istá vynárajúca sa na rôznych miestach, alebo to bolo viacero kúskov neviem. Ale dve boli minimálne, videli sme totiž aj mláďa.

Tulenia rodinka
Tulenia rodinka 

Tak tu sme sa zabavili asi najviac. Tie exempláre na bóji vyzerali ako rodinka, ktorá práva silno diskutovala. Jeden tuleň dokonca skončil vo vode, keď ho zrejme vytočená tulenica vytlačila a zhodila.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Po sedení na lodi treba kráčať po piesku
Po sedení na lodi treba kráčať po piesku 

Po návrate z rýb a rybom obede som vykročila bledou nohou v ústrety plážovým diaľavám.

Tak tomu hovorím odvaha, ja by som tam nevliezla
Tak tomu hovorím odvaha, ja by som tam nevliezla 

Niekto ich nazýva odvážlivcami, niekto hazardérmi so zdravím a niekto bláznami. Kráčať po piesku a nechať si obmývať nohy v pohode, ale neviem, či by som dokázala vliezť do tej vody úplne...

A posledná fotky dnešného dňa
A posledná fotky dnešného dňa 

Záverečná fotografia prvej časti. Nabudúce si prečítate o výlete s bratrancom v končinách Arizony a výlete do Grand Canyonu.

Lenka Kissová

Lenka Kissová

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  0x

volajú ma kissilen... Zoznam autorových rubrík:  ConyMoje spoločenské vyžitie100 Life clubSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu