Ani nie dve hodiny predtým, som ja a moja kolegyňa viedli zaujímavý rozhovor o živote, návykoch a svete. A v autobuse náš rozhovor dostával výraznejšie kontúry. Nepatrím k ľuďom, ktorí by za každú cenu museli mať oblečenú nejakú značkovú vec, skôr ma to poteší. Ale keď som sa porozhliadla okolo seba, uvedomila som si, ako sme poniektorí zaťažení. Mladé baby, ktoré nemajú vek ani na brigádu, nieto ešte na strednú školu, chodia značkové od hlavy po päty, v značkovej športovej obuvi, s doplnkami inej značky a po väčšine to nie je oblečenie "made in Miletič". Starší o neriešia, ale hlavne mladým vekovým kategóriám na tom veľmi záleží. Ale o čom to vlastne vypovedá?
O sociálnom statuse? O stave na účte? O komplexoch? Ja sama patrím do vekovej kategórie pod 20, rada si prečítam módny časopis a pozerám na módne značky. Ale len vo výkladoch. Niežeby som si to nemohla dovoliť, len to nepotrebujem. Nekritizujem nikoho, veď keď si to môže niekto dovoliť, prečo nie. Na tom nie je nič zlé. Do tej doby, kedy sa záľuba stáva snobstvom a následne niečím horším.
Isté je, že po vyobliekaní sa v štýle "glamorous & fabulous" vyzeráme ako chodiace reklamy ma obuv, odevy a doplnky. Čo si ale povedia ľudia, ktorí o sto rokov budú pozerať na naše fotky? Boli sme sami sebou, alebo sme sa stali produktom svojej doby?
