Cesta bola náročná pre našu šľapkovú obuv, ale nádherná. Vyšli sme si hore na kopček a potom sme hľadali cestu dole. Chceli sme prejsť k moru. Nebolo to také jednoduché ako som si na prvý pohľad myslela. Len čo som v šľapkách urobila prvý krok cítila som, ako sa šmýka. Musela som sa riadne zaprieť, aby som to ustála. Pomáhali mi aj korienky a stromy, ktoré rástli vôkol. Lenže ako sme prišli ku skalám pri mori sa stala jedna nemilá vec. Len čo som si opláchla nohy vo vode, jedna sa rozpadla. V ceste sme pokračovali. Nechcela som sa vrátiť. Bolo pekne a veľa toho pred nami. Po čase prišlo aj na druhú, ale to sme už obdivovali veľký kameň, ktorý bol pri mori. Vyliezli sme naň. Šľapky skončili svoju púť. Vladino hovorí: „Vyhoď ich.“ Nie to som nemala v pláne. Vedela som, že ich dám dokopy, i keď budú poznačené trvalými následkami a nevzdala som sa. Niesla som si ich v rukách. Keď sme sa vracali som cítila temer už všetky kamene. Každú chvíľu som si myslela, že nespravím už ani krok. Mala som toho už plné zuby. Cítila som aj tie najmenšie kamienky. Na záver milej prechádzky som si hovorila: Horšiu hlúposť som si nemohla vymyslieť.“ Opäť som podcenila náročnosť terénu. Keď sa nám konečne podarilo zísť z kopca na pieskovo kamenistú pláž. Opláchli sme sa a išli sme do hotela. Voda bola pre mňa ako vykúpenie, pretože malé kamienky sa mi na suchej zemi premieňali na tŕne a ostré nožíky, ktoré sa mi cez rozpadnuté šľapky zabodávali do nôh.
Z prechádzky cesta po kopcoch
Po obede sme si vyšli na prechádzku. Zmenila sa na dlhšiu. Navštívili sme okolité kopce nie príliš vysoké, ale príjemné. Rozdiel od predchádzajúcej rannej výpravy bol v tom, že som mala botasky vďaka BOHU. Tu si to ale užil môj priateľ, nečakal vychádzku po kopcoch a skalách. Musím priznať cítila som sa ako ryba vo vode a aj som si to vychutnávala. Aspoň chvíľku som si mohla dokázať, že to je to pravé orechové a mám na to. Bol to príjemný pocit, vedieť, že aspoň raz som popredu a môžem viesť.
Tie kopce boli pre mňa veľmi príjemná výzva. Cesta nahor nebola až taká jednoduchá, ale každý kameň ma posilňoval ďalej smerom navrch. Pohľad stál za to, aspoň raz som si ten pocit vychutnala. Rozprestierali sa pred nami kopce a úžasný výhľad na more. Vrátili sme sa až večer.
