človek má sny, aby sníval, má oči, aby videl, má srdce aby miloval. Každé ráno sa zobúdza, aby si všímal kontrasty tohto sveta. Som žurnalistka, ktorá ich vníma, vidí a popisuje. Zoznam autorových rubrík: kultúrne dianie okolo nás, svet zvierat, zo života ľudí, cestovanie, život je realita cez snovú clo, fotky, Súkromné, Nezaradené
Stretnutie V skorých ranných hodinách sme sa postupne začali schádzať na dohodnutom mieste pred kníhkupectvom na hlavnej vlakovej stanici v Prahe. Najskôr dvaja, potom sme boli traja. Vyzeralo to trošku zmätene. Čo chvíľa mal byť zraz a nikde nikoho. Žeby sme si pomýlili miesto?
Je posledný deň, zajtra ideme domov. Čo dnes vyparatíme? Všetko sme zatiaľ zvládli bez problémov. To boli naše myšlienky na začiatku dňa. Rozhodli sme sa ísť na pláž k moru. Po príchode sme si všimli požičovňu člnov a skútrov.
Ráno sme sa rozhodovali či pôjdeme na kopec Ipsarion, ktorý je vysoký 1204 metrov. Nakoniec som dodala. Veď poďme. Zbalili sme rýchlo niekoľko vecí a ponáhľali sa na zástavku. Keby sme sa neboli hneď spýtali prítomných ako sme na ňu prišli, autobus do Potámie by nám odišiel. Rýchlo sme doň nasadli a vychutnávali sme si príjemnú cestu. Keď sme sa blížili k Potámii, zbystrili sme pozornosť.
...Ponáhľali sme sa na rázcestie v Potose, kde sme mali stretnutie ohľadom výletu. Ako sme sa približovali, očká sa mi rozžiarili pri pohľade na jeepy, ktoré na nás čakali. Cítila som veľkú radosť, ako malé dieťa a veľké vzrušenie. Na túto cestu som sa veľmi tešila. Vedela som, že to bude vzrušujúce a nezabudnuteľné.
Dnes nás čakal výlet s názvom Všade bol a všetko videl. Čo sa pod týmto názvom skrýva? Okruh ostrovom. Cesta autobusom. Bolo v ňom celkom príjemne až na to, že bol čiernej farby. Keď začalo svietiť slniečko, cítili sme sa ako v saune. Nedalo sa tam dýchať. Cítili sme sa ako sardinky. Tešili sme sa, keď už vylezieme z klietky. Medzi cestou nám sprievodkyňa rozprávala zaujímavosti o ostrove.
...Hľadali sme prenájom bicyklov, ale až v tretej sa nám ich podarilo zapožičať. Vysvetlila som tete, že ideme na cestu okolo ostrova. Tá sa zadivila a zaželala nám veľa zdaru. Ten sme naozaj potrebovali. Okolo obeda sme už boli na ceste. Hodinu a pol sa išlo celkom dobre. Môj priateľ bol zväčša v pohode a ja? Spravila som si z toho pešiu zónu a prekrásnu prechádzku. Cestou nás trúbením zdravili vodiči. Divili sa, kde sa v nás berie odvaha, ísť na bicykloch v tomto teréne. Brali nás za bláznov a zároveň za výnimočných ľudí, pretože tadiaľto veľa rokov na bicykli nikto nešiel. Bol to príjemný pocit. Aspoň pre niekoho to má cenu okrem nás a niekto sa nad tým pozastaví.
Deň ako každý iný sa rozbiehal pomaly. Delegátka Eva nás volala na stretnutie v reštaurácii Irena. Po príchode nám predstavila ostrov a možnosti fakultatívnych výletov. Oslovili nás dva. Cesta okolo ostrova a jazda na jeepoch. Počas prehovoru sa podával tradičný grécky alkoholický nápoj ouzo.Obsahuje aníz. Dáva mu chuť po hašlerkách. Po zjednaní výletov sme išli do hotela. Dlho sme sa tam nezdržali, niečo ma ťahalo von spoznávať.
Tak ako v Grécku aj na ostrove Thassos je menou euro. Hovorí sa tu po grécky, ale dobre sa dorozumiete aj anglicky. Klimatické podmienky boli vynikajúce. I keď bolo horúco a sucho nebolo to také citeľné ako v iných oblastiach. Chladil nás vánok od mora. Teploty sa pohybovali okolo 33 až 40 stupňov.
KOĽAJNICE Ako tak kráčam spolu s volejbalistom Hadesom nocou popri starobylých historických budovách prepadali nás rôzne myšlienky. Zbadali sme na dopravnej tabuli hotel Olecky 1200m. Vybrali sme sa po značkách cestou k nemu. Ako sme tak chodili všimli sme si odbočku na Auschwitz II Brzezinku a koľajnice, ktoré boli na druhej strane ulice. Rozhodli sme, že si ich lepšie a zblízka pozrieme. Sú staré a v súčasnosti sa nevyužívajú. Boli vložené do kamenej konštrukcie a zarastené trávou.Videli sme len železné pásy, ktoré viedli smerom k nášmu ubytovaniu. Keď sme sa sklonili zistili sme, že ide o starú drevenú konštrukciu, ktorá bola sem-tam narušená. Drevo bolo kade-tade rozštiepené. Ako sme tak potichu kráčali a nechávali sa unášať atmosférou čierňavy, zahlásila som: Pravdepodobne sú staré desiatky rokov. Určite nimi uskutočňovali transport Židov. Naša fantázia pracovala.
