Správne to konštatovala Eva: „Ak majú Gréci možnosť ísť inak ako peši, to znamená, že sa majú možnosť odviesť, samozrejme nezaraďujú sem vlastný pohon, tak to využijú.“ Vychádzka či už na bike alebo peši bola krásna, ale ako som spomínala náročná. Tieto útrapy mi, ale pomohol prekonať jeden krásny a nezabudnuteľný zážitok.
Letela som sťa víchor
Kopec, ktorý ma stál veľa síl a horko ťažko som sa naň vyplazila, stál za to.
Slnko na mňa riadne smažilo. Tiekol zo mňa pot, dokonca som mohla aj tričko žmýkať. Túžila som byť už hore. Cítila som na tele horúce lúče, ako by ma obarili horúcou vodou. Len čo som vyšla (liezla som ako slimák) na vrch. Bola som vďačná za čarokrásny pohľad a cestu dole. Letela som sťa víchor. Vietor ma príjemne chladil, vial mi do vlasov a na tvár. To mám rada už od malička. Keď ma počas cesty osviežuje vánok. Cítila som sa úžasne ako znovuzrodená. V tej chvíli mi bolo super a necítila som bolesť, únavu. Hodila som všetky starosti za hlavu a aspoň chvíľu som sa cítila voľná a slobodná Čím ďalej som išla, tým väčšiu rýchlosť som naberala. Bola to odmena pre bohov.
Na nič iné som sa nezmohla len na radostný krik. „To je úžasné, perfektné, je to neskutočné!“ Nie som, ale seba vrah a tak, keď išlo do tuhého najmä pri zákrutách som pribrzďovala. Okrem tejto senzácie som si vychutnávala aj magický pohľad na útesy a na more. Nebolo to na dlho, len na malý okamžik. Stačila by jedna nepozornosť a mohlo nás to stáť život. Opatrnosti nikdy nie je dosť. Upozorňovali nás na to aj početné pomníky pri cestách. Tak sme sa okrem žasnutia a príjemného relaxovania venovali predovšetkým sledovaniu cesty. Išli sme stále rýchlejšie a rýchlejšie. Zákruty sa k nám neúprosne približovali ani autá tu neboli výnimkou. Zrážka mohla nastať veľmi rýchlo. Stačila malá chybička a všetko by bolo úplne inak. Cestou sme sa osviežili vo vode pri pláži a ovocím, ktoré rástlo naokolo. Mala som dojem že je to dar, ktorý prišiel práve vhod.
Do hlavného mesta Thassos, zvaného aj Limenas, sme dorazili asi o siedmej večer. Nebolo by sa tak stalo, keby sme sa v polovičke cesty vrátili. Vladino si myslel, že nie sme tak ďaleko. Vďaka supermarketu, kde sme si dali prestávku, sme zistili, že je to len desať kilometrov od hlavného mesta. Potom sme prešli cez Limenas, odtiaľ do Limenárie až sme sa okolo desiatej v noci dostali na hlavnú cestu do Potosu.
