A keďže ja rada skúšam, nájsť to pravé sa mi podarilo až o dobrých pár rokov neskôr, minulý rok v septembri. Prihlásila som sa na University of Westminster v Londýne a v podstate bez väčších problémov ma prijali. A tak je teraz zo mňa druháčka študujúca PR a reklamu.
Nedá mi neporovnávať obe skúsenosti, aj keď sú s rozdielom skoro dekády. Na začiatku som sa obávala, či ma príjmu. Predsa len, s oborom nemám žiadne praktické skúsenosti a keď som roky rokúce dozadu pozerala podmienky prijatia na masmediálnu komunikáciu, chceli publikované články, alebo aktivitu v školských novinách. Mne to trvalo 26 rokov uvedomiť si, čo chcem študovať, ako som v 18tich mala mať celé to portfólio? Nič také odo mňa nechceli, musela som napísať motivačný list a mať referenciu. To som zvládla, podala prihlášku online - potešilo ma, keď za mojich 5 prihlášok na rôzne Londýnske univerzity zobrali len jeden poplatok.
Ani to dlho netrvalo a dostala som odpoveď zo všetkých škôl - keď si spravým jazykový certifikát, som tam. To bola radosť. 2 týždne oprašovania gramatiky a o 200 eur ľahšia som to takisto zvládla.
Nieje to ľahké prísť sama do veľkého mesta, kde som dovtedy bola len ako turista, nájsť si ubytovanie, prácu, zorientovať sa. Podpísať sa pod 9 tisícovú pôžička na každý rok štúdia (zlaté Slovensko so štúdiom zadarmo), ale kde je vôľa, tam je cesta.
Prvý šok, okrem toho, že každý je v priemere o 8 rokov mladší, nastal, keď som vošla do školy. Každý je milý, hovoria si prvým menom, vedúca odboru nás po mesiaci poznala do jedného. Ak je problém, pošli mail, odpoveď dostaneš väčšinou do pár hodín. A všetko sa hneď vyrieši. Hodiny sú perfektné, žiadne zapisovanie odprednášanej látky, prezentácie dostaneme online, oni od nás chcú, aby sme sa zapájali, hovorili svoje názory, riešili prípady z praxe. Žiadna odpoveď nieje zlá, každý má svoj uhol pohľadu.
Ja študujem kreatívny predmet, takže žiadne skúšky nehrozia, zato celý semester pracujeme na viacerých projektoch, budujeme ich ako by sme boli ozajstná agentúra a snažíme sa prezentovať naše výsledky čo najlepšie. Minulý rok s nami dokonca robil pohovor človek z BBC, to bola tréma.
Prečo som teraz spokojnejšia? Viem, čo ma čaká, keď skončím. Prednášajúci a vyučujúci sú ľudia z praxe, ktorí sa po úspešnej praxi rozhodli vrátiť niečo nám, učenia chtivým. Žiadne bifľovanie 600 stranovej knihy z mikroekonómie, ktorú som zabudla v momente ako som dostala skúšku. Aj keď skončím s dlhom a veľakrát je to náročné zvládať školu a prácu,študovať v zahraničí by som odporučila každému.
