Ekonomická kríza zasiahla celú krajinu. Ľudia sa búria. Vznikajú protesty.
Malá skupinka mladých ľudí sa zhromažďuje na starom námestí uprostred mesta za daždivého a sychravého dňa. Pomaly prichádzajú starší a nakoniec aj obyčajní strední dospeláci. Keď je účasť plná, pán v stredných rokoch vystúpi na provizórne pódium a začne kričať.
Kričí o tom, že je zranený a že by mal konečne niekto prevziať zodpovednosť za jeho život. Všetci zúčastnení kričia s ním. Frustrácia a hnev sa dajú krájať. Všetci dúfajú, že sa niečo zmení a že konečne budú mať dôvod na úsmev. A čo by nikto nečakal, niečo sa naozaj aj zmení.
Kamera prechádza na starca sediaceho opodiaľ na zelenej tráve. Nohy má jemne zauzlené do tureckého sedu a oči zakryté viečkami. Z jeho pokožky stúpa hrejivý pokoj a na ústach mu hrá hravý úsmev. Nikto by ani len nemohol tušiť, že pracuje na zmene, po ktorej všetci tak veľmi túžia.
Po chvíli nerušeného pokoja otvorí oči, vyberie z tašky malý nenápadný hudobný nástroj a začne do hlučného okolia šíriť nebesky čisté tóny. Krk má jemne zahnutý a tvár nastavenú oblohe. Zdá sa, ako by hral pre nebo.
Prejde len pár minút a ako zázrakom si získa pozornosť kričiacich ľudí v jeho blízkosti. Očarujúce tóny sa šíria ďalej a ďalej, cestujú rýchlosťou zvuku a hluk ustupuje. Ľudia na chvíľu stíchnu. Celým námestím sa šíria iba lahodné zvuky zázračnej hravej škatuľky.
V tom sa z nebies spustí obrovský hlučný lejak. Kvapky silno udierajú na strechy áut, domov a rozmáčajú celé ulice. Ľudia zapĺňajú kaviarne a podniky aby sa skryli pred kvapkami. Väčšia skupinka v čele s ukričaným pánom z pódia obsadzuje box na rohu kaviarne a so smiechom sa usádzajú pri mokré okná. Mestom sa šíri sila vody a smiech.
Kamera prechádza na starca sediaceho opodiaľ na mokrej tráve. Nohy má jemne zauzlené do tureckého sedu a oči zakryté viečkami. Z jeho mokrej pokožky stúpa hrejivý pokoj a na ústach mu hrá hravý úsmev. Nikto by ani len nemohol tušiť, že pracuje na zmene, po ktorej všetci tak veľmi túžia.
