Píšem o tom, čo ma zaujíma, zneisťuje alebo núti premýšľať. Baví ma psychológia, ľudské správanie, vzťahy a tie zvláštne rozpory, ktoré si v sebe často ani neuvedomujeme. Rada sa zamýšľam nad vecami, ktoré sa na prvý pohľad zdajú obyčajné, no pri bližšom pohľade v sebe skrývajú oveľa viac. Zoznam autorových rubrík: Zamyslenia, Psychológia, Príbehy
Príbeh o prsteni moci nie je len fantazijný príbeh o boji dobra so zlom. Je aj obrazom sveta, v ktorom sa túžba vlastniť, ovládať a dosiahnuť viac môže postupne stať dôležitejšou než samotný život.
Sebavedomie nás v živote môže dostať neuveriteľne ďaleko a všetko výrazne uľahčiť, no nevzniká zo dňa na deň. Buduje sa postupne, každodennými rozhodnutiami a spôsobom, akým vnímame sami seba. Tu je zopár tipov, ktoré môžu pomôcť.
Muži a ženy niekedy hovoria rovnakým jazykom, no napriek tomu si nerozumejú. Rozdiel nemusí byť v tom, kto má pravdu, ale v tom, čo od rozhovoru očakávame. Čo sa môžeme naučiť jeden od druhého?
Väčšinu života strávila v ústraní a za svojho života sa preslávila len málo. Napriek tomu sa stala jednou z najvýznamnejších amerických poetiek. Jej príbeh ukazuje, že nie všetko, čo má hodnotu, musí byť okamžite rozpoznané.
Nie každý, kto odkladá povinnosti, je lenivý. Niekedy sa za nečinnosťou skrýva strach, vyčerpanie alebo strata zmyslu. Ako rozoznať, kedy potrebujeme viac disciplíny a kedy skôr pochopiť sami seba?
Lepší a kvalitnejší život nezačína veľkými zmenami, začína vzťahom k tomu, čo máme každý deň okolo seba. To, ako sa staráme o spoločný priestor, odhaľuje, do akej miery dokážeme prekročiť hranice vlastného „ja“.
Korporát nás nemusí držať násilím. Stačí, ak nám dá dostatok istoty, aby sme sa báli odísť. Postupne si môžeme zameniť prácu za identitu a bezpečie za závislosť.
Kým dav kričí, žiada a búri sa proti svetu, starec mlčí. Nie preto, že by mu bol svet ľahostajný. Vie, že najhlbšia zmena nezačína v uliciach, ale v človeku, ktorý sa dokáže zastaviť aj uprostred hluku.
Zatvorte oči a predstavte si, že idete krásnym lesom. Slnko prebleskuje medzi stromami, pod nohami cítite mäkký mech. Snažte sa svoju cestu predstaviť čo najživšie a na malý kúsok papiera si spíšte odpovede na nasledovné otázky:
Hnev nevzniká preto, aby sme ubližovali. Často iba upozorňuje na to, čo už nedokážeme uniesť. Skutočná sebadisciplína preto nespočíva v tom, že sa nenahneváme, ale v tom, že svoj hnev nemusíme poslúchnuť.
Človek sa naučí potláčať to, čo chce, aby mohol žiť tak, ako sa od neho očakáva. Kedy sa však prispôsobenie realite mení na tichú rezignáciu na vlastný život?
Prečo nás slabosť druhého človeka niekedy zasiahne viac než vlastná? Možno v jeho bezmocnosti nevidíme iba jeho, ale aj niečo dávno pochované v sebe. A práve preto máme potrebu zasiahnuť.
