Volám sa Lenka, študujem na UMB v BB. Zijem v BB, ale narodila som sa v Novych Zamkoch.Zboznujem zvierata, moj sen je otvorit si utulok pre psikov po skonceni skoly. Zboznujem cestovanie, hudbu, filmy, sport. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Cely zivot s tym bojujem ... s vlastnou (ne)krasou. Ako mala som bola chutnucke dieta, s krasnymi ciernymi kuceravymi vlasmi. Nastala era hroznych kratkych vlasov (mam ich velmi ale velmi huste, cize helma na hlave) a tuto eru som zopakovala este asi 7krat. Pridajme k tomu najlacnejsie okuliare a osmacka ako vysita:-) Boj s potom, velkymi prsiami, vytokom, zlym oblecenim som casto vzdavala. Mala som oblubene nohavice s riflovou koselou a ... vybuch na hlave.
Majú to niekedy neskutočne ťažké. Sú na prahu plnoletosti, hrdé na to, že sú takmer dospelé. A robia všetko preto, aby ich za dospelé každý aj považoval. Už dávno som prekročila prah dospelosti. Hoci mi chvíľu trvalo zmieriť sa s výškou 153 (4?) cm, je to už dávno, čo som zmierená. Často stretám ľudí, ktorí ma zas a znovu dokážu presvedčiť o tom, že výška človeka, podobne ako jeho vzhľad naozaj nie sú v živote tým najpodstatnejším. Sú ale situácie a chvíľky, kedy sa človek snaží urobiť maximum preto, aby vyzeral čo najlepšie. Hoci s výzorom sa niekedy toho veľa urobiť nedá, človek (a žena zvlášť :o)) sa pokúsi aspoň krásne obliecť a obuť.
Mám taký menší problém. Resp. problém väčší ..mám väčšie číslo nohy, než je bežné u ženských nôžok :-) čo už... stávajú sa aj horšie veci :-)Ono by to problém nebol, lenže ak ste boli v nedávnej dobe v obchode, kde predávali nejakú obuv, tak mi isto dáte za pravdu, že buď..
Ako to dnes je a ako to bude dalej ? Nemyslim, len vo svete, ale aj v nasej krajine a v nasom zivote. Ludia ziju vo svete idealov, penazi a krasneho zivota, kedy si mozu splnit takmer cokolvek. Pekne auto, pekne oblecenie, luxusna dovolenka, vecera v restauracii, vikendove zabavy s priatelmi na diskotekach, v baroch... Kazdy mame pracu, ktora zivi nas, pripadne aj nasu rodinu. Ale co sa stane, ked o toto vsetko prideme ? Ako budeme zit dalej ?
Nádherné počasie nás lákalo na prechádzku. Rozhodli sme sa navštíviť bratislavskú ZOO. Nahodili sme sa do športového odevu a obuli pohodlné tenisky. Poháňala nás pomerne slušná dávka optimizmu. Vyzbrojení slnečnými okuliarmi a fotoaparátom sme konečne vybehli z domu. Rozhodli sme sa pre jazdu autobusom. To vám bol zasa zážitok. Stáli sme tesne nalepení na seba, ako dáke sardinky v konzerve. Pomerne dlhú cestu sme bez ujmy ako-tak prežili. S úľavou sme vystúpili pred velikánskou vstupnou bránou.
Predstavte si ženu v obedňajších hodinách nechutne teplého a neznesiteľne priemerného dňa kráčajúcu námestím, ktoré by sa tiež najradšej roztopilo(nebyť niekoľkých IQ-áčov v minulosti vymýšľajúcich fyzikálné zákony, ktoré mu to znemožňujú). Vidíte ju? A nad čím asi premýšľa? (okrem svetového mieru, ktorý si želá vždy a všade...)
Určite ste sa mnohí stretli s kritikou minisukní, riflových minišortiek, rúžových tričiek a pod. Nuž dobre, niečo na tom skutočne bude, ak to toľko ľudí rozoberá – niektorí kladne, iní záporne. Ale skúsme sa na to pozrieť trochu bližšie. Prečo vlastne sa niektoré dievčatá tak obliekajú? Aký vidia v tom význam? Mnoho ľudí kritizuje dievča na ulici za to, že majú minišortky. Kývajú hlavou a hovoria si, že čo si tá chce dokazovať, niektorí dokonca prehlásia že to bude dajaká kur*a a pod. Nuž dobre, je to ich názor. Ale skúsme sa na to pozrieť aj z iného uhla. Ak sa cez leto (zdôrazňujem cez leto, keď je teplo) niekto tak oblieká, robí to za jasným a tak prirodzeným cieľom. Že sa chce chalanom páčiť. To si ozaj dievčatá nepopierajme, že hlavným dôvodom sú chalani a až potom nastupuje ten omieľaný dôvod – že veď nám samým sa to páči.
Mala som tenisky, ktoré so mnou pochodili riadny kus sveta. Boli so mnou takmer všade, nosila som ich často a boli úplne nezničiteľné. Jediné čo potrebovali občas vymeniť, boli šnúrky.Bola som v nich v Londyne, Parizi, na vyletoch po Slovensku i Cesku.
Minuly tyzden ma mama zobrala na nakup do Tesca. Pol hodinu som sme tam stravili, naplnili kosik uuplnymi blbostami.Ked uz som toho mala fakt dost, sli sme okolo casti s oblecenim a matka zbadala kus fakt hnusneho tricka a zahlasila, ze si ho fakt musim skusit. Predstavte si to najskaredsie tricko,ake ste kedy videli s otrasnou zelenou farbou (matka zboznuje zelenu,tak vsetko musi byt v nej-auto, obyvacka, oblecenie..).
Sú také nemastné - neslané dni. Len si obuť svoje staré špinavé tenisky a mať všetko a každého v paži. Byť sám a na každého uličného sa dívať ako spod neviditeľného plášťa. Veď v podstate aj sme neviditeľní. Vidia len menčestrové sako, štvorročné číny a ISIC v dlani. Oči ulice sú naozaj zakalené. Ale občas je to obrovské plus. Ako dnes. Ten zákal spôsobuje, že sa niekedy cítim lepšie. Nevidia ma, necítia, neohmatkávajú.
Moja najlepšia kámoška chodila s Liamom. Boli sme na obede a rozprávala mi o ich vzťahu. Kecala a ja som počúvala. Boli takí zlatí. On bol taký zlatý. Nič v zlom, ale tak Alex je skvelá kámoška ,ale závidím jej Liama. Ja som ho chcela skôr a už sme sa aj začali stretávať a podobne, ale tak potom mi zomrel otec a ja som sa uzavrela do seba. Liam mi chodil klopať na dvere posielal odkazy, spamoval facebook ,ale ja som mu neodpovedala. Vtedy som nechcela byť s nikým v kontakte a on sa zatiaľ prihlásil do superstar, kde utvoril skupinu aj s nejakými 4 chalanmi. Išla som mu zagratulovať a spoznala som jeho novú priateľku Alex. Chodíme spolu vonku pomáhame si a nakupujeme. Sú spolu už asi tak rok a z jej rozprávania mi je jasné, že sú nerozdielny párik. Na jednej strane som rada a prajem im to, ale na druhej strane by som najradšej skočila pod vlak, lebo on mal byť môj! Počúvala som Alex a pri tom rozmýšľala, aké by to bolo. Liam a ja iba sami a no... Usmiala som sa.
Tak aj takto by sa dal opísať sobotný večer. Bola naozaj sranda. Smiala som sa až do nezastavenia. Kým sa len dalo. Teda po tej vodke s džúsom som sa stále usmievala. A už len na mňa priateľ pozerá, že čo mi je.Tú prvú vodku sme si dali všetci traja. Teda štamperlík myslím. Boli sme tam ja, môj priateľ a kamarátka. Mala prísť ešte jedna kamoška s frajerom, ale nedošli nakoniec. Ich škoda. No ale vráťme sa naspäť.
