Začiatok zimy v Malých Karpatoch neponúka veľa príležitostí na aktivity v horách. Zvykanie organizmu na chlad, vlhko pri teplotách tesne nad bodom mrazu, hmla prinášajúca trúchlivú atmosféru sú skôr dôvodmi prečo neísť. Vždy sa však nájde zopár dní keď sa dajú v horách prežiť výnimočné chvíle.
Na sobotné popoludnie sľubovali meteorológovia z celej Európy zhodne vyjasnenie. Čo sľúbili sa aj naplnilo. Voľba pre pól dňovú krátku aktivitu padla na dlhšie očakávanú návštevu novučičkej rozhľadne na Veľkej homoli. Jasné počasie sa k rozhľadni hodí. Treba to využiť. Nad očakávanie zaplnené parkovisko na Zochovej chate prezrádzalo, že na chodníku smerujúcemu k rozhľadni nebude pusto. Návštevníkov bolo primerane. V poobedných hodinách tých čo smerovali dolu bolo podstatne viac. Známy chodník striedal premáčané, blatisté a namrznuté úseky. Nie však výhľady. Za výhľadmi treba zájsť na lesné chodníčky vedúce cez rúbaniská.
Potom už to bola rozhľadňa. Nahradila na vrchole Veľkej homole (709 m.n.m.) jej predchodkyňu. Veľmi pekne postavená. Nenáročný výstup, široké doslova schodisko, bezpečnostné riešenia. Úplne iná úroveň. Čo je potešujúce, vďaka svojej výške vysoko vytŕča na vrcholy stromov. Umožňuje to nerušený kruhový výhľad a pohľad zhora doslova „do stromov“. Priznám sa, očakával som, že novú rozhľadňu postavia aj s krátkym chodníkom v korunách stromov. Bol by to nevšedný zážitok prechádzať medzi konármi v rôznych ročných obdobiach. S čerstvo zelenými listami začiatkom jari, hustou zeleňou leta, meniacimi farbami jesene až po holé konáre zimy pokryté inoväťou alebo ľadom. Nič na tom, nebol som jediný, koho rozhľadňa nadchla. Bolo to však aj vďaka výnimočnému počasiu. Výhľady až do Bratislavy, po Pavlovské vrchy na Morave alebo Zobor nad Nitrou. Bratislava môže Veľkej homoli rozhľadňu závidieť.
Na vrcholovej plošine sa striedali malé skupinky návštevníkov. Fotilo sa na všetky strany. Potešením bola mladá mamička s dcérkou v nosiči na chrbáte. V pomerne chladnom počasí som takú návštevu neočakával. Snáď ešte jedna pripomienka. Chcelo by to upraviť okolie rozhľadne. Určite zaostáva. Návštevníkov pribúda aj v horšom počasí. Hlavne v letnom období prichádzajú s detičkami v popruhoch alebo nosičoch. Potrebujú si poodkladať a aj poprebaľovať či nakojiť. Terajší prístrešok je už nevyhovuje. Funkciou ale aj esteticky zaostáva. Bolo by žiaduce aj zväčšiť priestor okolo rozhľadne aby si návštevníci mohli oddýchnuť a stráviť dlhší čas na vrchole. Veľa krát je vrchol preplnený a je mi ľúto tých čo sa poberajú hneď zbytočne späť. Zrejme by bolo žiaduce pre návštevníkov zatraktívniť neďaleké skalné útvary Troch jazdcov a lokálne vyznačiť bývalú značkovanú cestu k tomuto miestu. Vytvoril by sa krátky okruh rozhľadňa - Traja jazdci - križovatka po rozhľadňou. Bežný návštevník o tejto možnosti predĺžiť si cestu ani netuší. Len tabuľka so šípkou a nápisom Traja jazdci neznalým veľa neprezradí.
Z rozhľadne sú Karpaty ako na dlani. Pre priemerných turistov je možno pokračovať ďalej. Ľahko je dostupná hrebeňová cesta a neďaleký výhľadový vrchol Skalnatej. Tí náročnejší to dokážu až na nie tak ďalekú Vysokú.
Väčšina návštevníkov po zdolaní cieľa sa vracia späť. Je to na škodu. Okolie poskytuje veľa možností ako si spestriť výlet nenáročnou turistickou vychádzkou. Ozaj len kúsok od vrcholu Veľkej homole je skalný útvar Traja jazdci. V minulosti často s obľubou navštevovaný členmi horolezeckých oddielov. Ešte aj dnes sú nevysoké skalné stienky s výbornými chytmi využívané ako cvičné skaly. Športovo založení rodičia môžu sem zobrať svojich chalanov alebo šikovné dcéry. Aj bez horolezeckého vybavenia si poloziť po skalách. Ak ich to chytí určite sa sem vrátia.
Lesný chodník pokračuje po skalnatom bočnom hrebeni smerom ku Kamennej bráne. Chodník je spočiatku vedený v trase turistickej značky. Tá sa však onedlho oddelí a zostáva len nevýrazný, málo používaný chodníček. Bukový les je tu aj keď poznačený výrubmi nádherný. V mieste zvanom Kamenná brána prechádza cez skalné útvary zabudnutá lesná cesta. Teraz už nepoužívaná ale v minulosti vraj tadiaľto prechádzali furmani od Pezinka na Záhorie. Zrejme na tom niečo bude lebo miesto o kus ďalej sa volá Zbojnícke. Zbojníci určite nepestovali hiking a nechodili do odľahlého lesa podaromnici.
Zo Zbojníckeho vedie nenáročný krajinársky príjemný chodník na Čermákovú lúku. Známe miesto v hrebeňovej trase. Križovatka turistických chodníkov. Lúka dostala svoje meno podľa blízkeho náhrobku rodiny, ktorá zrejme žila v týchto miestach už v devätnástom storočí.
Z Čermákovej lúky je to na Zochovú chatu už len dolu kopcom. Turisti chodia značkovaným chodníkom. Pre cyklistov je to lesná cesta len mierne klesajúca.
Názov Zochová chata sa vžil pre celú oblasť Pieskov. Pôvodne tu bola len chata s menom určite po majiteľovi. V čase socializmu vznikla rozsiahla chatková oblasť so súkromnými ale aj s podnikovými chatami.
V hotely alebo kolibe pri parkovisku sa dá v zimnom počasí zohriať pred cestou domov.
Popísaná trasa Zochová chata - Veľká homoľa - Kamenná brána - Zbojnícke - Čermáková lúka - Zochová chata
má niečo cez 10 km a prevýšením asi 380 m. Je to okruh, ktorý je možné absolvovať aj bez väčších nárokov na kondíciu. Popísaná trasa cez Kamennú bránu na Zbojnícke si však vyžaduje určitú skúsenosť orientácie v horách. Dá sa však skrátiť využitím značených chodníkov.
