Je z čoho vyberať. Bratislava má rieku, jazerá, roviny a má aj hory aj keď nie až tak vysoké ale na aktívny pohyb v prírode ako stvorené. Kto má tie bratislavské lesy prechodené poľahky nájde náhradu necelú hodinu cesty v lesoch nad Modrou. Asi najväčším lákadlom je Skalnatá. Kedysi skoro neznámy vrchol na hrebeňovke kus za Čermákovou lúkou. Bolo to nepríjemné stúpanie v bukovom lese s vrcholom bez výhľadu. Rozsiahla ťažba v oblasti spravila zo Skalnatej asi najkrajší výhľadový vrchol Malých Karpát. Určite mu chýba panoráma 360°, tak ako je tomu z rozhľadne na Veľkej Homoli. Za to Skalnatá leží uprostred hlbokých lesov, v hlavnom hrebeni.
Skalnatá láka po celý rok. Rozhodujúce je počasie. Sem sa chodí za výhľadmi a na to je ideálne zimné počasie s nízkymi teplotami a čistou oblohou. Inverzie sú prínosom.
Ako sa na Skalnatú dostať? Zo Zochovej chaty sa nectiac stáva vyhľadávané horské stredisko. Že preháňam? Už to nie je len Jasná či strediská Vysokých Tatier kde je problém s preplnenosťou. Kto príde po desiatej na Zochovú chatu márne hľadá voľné miesto na nemalom parkovisku. V poobedných hodinách už autá parkujú popri ceste ďaleko pred.
Väčšina návštevníkov sa uspokojí s túlaním sa v blízkom okolí centra strediska. Najviac obľúbeným je výstup na rozhľadňu na Veľkej Homoli. Tých čo si trúfnu na Skalnatú, Čertov kopec alebo Vysokú je čoraz viac. Odmenou sú zážitky, čistá myseľ, často nové priateľstvá ale aj svalovica alebo dokonca otlaky.
Prvá tohoročná nedeľa priniesla počasie, ktoré prialo túlaniu v lesoch na západe Slovenska. Miznúca nepríjemná oblačnosť, lesy skoro bez snehu. Vietor a mráz vôbec nevadili. Zvolená bola obľúbená trasa na Skalnatú z parkoviska kus za cintorínom. Prvý cieľ Čermáková lúka v sedle na hlavnom hrebeni, križovatka viacerých trás. Krátky oddych, krátka zastávka pri náhrobku rodiny Jozefa Csermáka. Zamyslenie sa, ako tu mohli títo ľudia žiť, vtedy omnoho ďalej od obydlí.
Potom už prechod po hrebeňovke. Chodník sa ovinie okolo krátkeho hrebeňa.a otvorí sa očakávaný výhľad. Nezabudnúť na fotenie. Boli to posledné zbytky oblačnosti, čo zdramatizovali fotografie.
Zástavky na fotenie v náročnom stúpaní prídu každému vhod. Vysoký tlak vzduchu, vietor a chlad vyčistili oblohu a umožnili ďaleké výhľady. Na vrcholy Veľkej Fatry síce nebolo dovidieť ale na zopakovanie zemepisu pohorí a západe Slovenska úplne postačovalo.
Len zaťažko približujúci sa, jediný strom na vrchole je ako maják, ku ktorému je potrebné vystúpiť. O to je krajšie, keď už je na dosah. Je miestom pre odpočinok, načerpanie síl z prinesených zásob. Ustávajúci studený vietor umožnil krátke zotrvanie na vrchole Skalnatej.
Výstup zo Zochovej chaty na Skalnatú neuspokojí. Treba zájsť na blízky Čertov kopec aj keď je vrchol bez výhľadu. Pritom samotný vrchol navštevuje málo kto. Je mimo turistický chodník..Väčšina prechádzajúcich si to ani neuvedomí.
Tí, čo navštevujú tieto lesy neuspokoja sa len so značkovanými chodníkmi. Túlanie po zabudnutých lesných cestách prináša nezvyčajné pohľady. Tie sú rovnako vďaka rozsiahlym výrubom.
Cesta späť vedie po širokej lesnej ceste využívanej cyklistami a v zime bežkármi. Cesta je vedená vo svahu Skalnatej. Umožňuje vyhnúť sa vrcholu.
Tomu, kto nechce absolvovať rovnakú cestu nazad je možnosť príjemného prechodu bočným hrebeňom vedúcim až na Veľkú Homoľu.
Miesto mohutných bukov vysoká tráva. Koľko rokov potrvá až sa to zmení?
Rozsiahla ťažba v minulých rokoch zmenila vrcholy a okolité lesy. Sú miesta, kde sa okamžite uchytila mladá bučina. No na mnohých miestach už niekoľko rokov vládne vysoká tráva. Tu bude dlhé roky trvať až sa presadí les.
