Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)
Zastaví sa mu dych, ale len tak mimovoľne, ako keď sa postavíte na špičky nôh, aby ste v dave zazreli známu tvár, teda aj v nasledujúcej chvíli, keď mu ho pripomenie určitý zvuk, alebo vôňa, či náhly pohyb okoloidúceho, prebleskne pred ním ako políčko filmu, už tu nie je, a všetko čo nasleduje mu ten záblesk znova iba pripomína, vlastne to už nie je okamih, je to jeho život, ktorý pred ním ubieha. Bozk ženy, ktorej nevidel tvár, nevie, či je stará, mladá, pekná alebo škaredá. Nie, len to, že to bola žena, ktorá ho kdesi na začiatku, náhle pobozkala bez toho, aby na to v tme, ktorá ho obklopovala, čo i len pomyslel.
