Leopold Böttcher
Juliánovi
Keď vypneš rádio, počuješ ohlušujúce ticho. Keď vypneš počítač, vidíš záblesky svetiel a počuješ ešte väčšie ticho.
Keď vypneš rádio, počuješ ohlušujúce ticho. Keď vypneš počítač, vidíš záblesky svetiel a počuješ ešte väčšie ticho.
Tri tváre dievčat. Na stoloch poháre. Počuť hudbu. Svietia lampy.
Je šedivá a zanedbaná. Naťahuje ruku s papierovým pohárom a ticho si pospevuje.
Máš mobil, máš auto, máš rodinu, máš všetko po čom si túžil, teraz musíš nastaviť svoje nové ciele.
Ukladá sa to do takých vrstiev. Jeden deň povieš niečo, oni ti odpovedia, niečo sa zmiešava, niečo nie.
Pôvabne sa pohupuje, ako kvietok vo vetre, kolenami sa odráža, nežne a pomaly natiahne ruku.
Na ceste je rozsypaný štrk, a jednotlivé drobné kamienky vytvárajú mapu. Môžeš si na nej predstaviť krajiny a všetko čo k takej mape patrí.
Dole brehom, beh. Za pravotočivou zákrutou závora, ktorú preskočím na prvý pokus. Nemyslel som si, že to tak dobre zvládnem.
Na hlave má príčesok. Do úst si vkladá usporiadané tehličky ryže na vidličke. Presne konštruovaná stavba sa rúti a on ju znova opatrne upravuje.
Si bez váhy, priesvitný a amorfný v ružovkastých ryhách. Preplietam si ťa medzi prstami, ovievam sa tebou, dvíham ťa a stláčam, cítim tvoje teplo i chvenie.
Bol to okamih a ako dlho si ho už nesie so sebou, aj teraz, keď o ňom podchvíľou premýšľa, hoci sa venuje svojej každodennej práci, zahľadí sa pevne na určité miesto, hoci pre neho nič neznamená.
Spomenul som si na text piesne, ktorú spieva jeden pražský český Žid po rusky: - ...neverju nikamu, toľka Bogu adnamu.
Napríklad môj priateľ K. Všelijako ich zvádza, vodí k sebe a potom varí skutočne dobré večere s dezertmi. Skrátka chlapcov miluje. Je to zlé? Chlapcom chutí. Veľa pijú a fajčia. Čo majú robiť? Je to ich údel. Takto to na svete chodí, že ľudia nemajú radi, keď sa majú chlapci veľmi radi.
Mladomanželka: Už sme si vysnívali našu smrť. Zrútime sa v lietadle do mora. Nikto s nami nebude mať starosti, ani s cínovou truhlou. Vyberieme si niečo luxusné, trebárs spoločnosť Swissair.Starý mládenec: Swissair skrachoval...
ja planujem kupit revolver. Predstav si, ani som nevedel, ze je taky lacny, iba 180 €, aj ked len na jedno pouzitie, teda ak sa trafim pri tom zbabelom akte. Inak skoda penazi, ale za tie peniaze si ani dovolenku nedovolim. Na svet som nahnevany permanentne, Boh to zle vymyslel, podla mna siedmy den nemal oddychovat.
Kráčam večerným mestom, unavený sparným letným dňom, a predsa si krátim chvíľu prekračovaním čiar na chodníku, ktoré oddeľujú včerajšiu cestu. Súmračné šero akoby obchádzalo dvojicu predo mnou. Zavesené do seba, bezstarostne a pritom súmerne našľapujú z nohy na nohu. Ohraničujú môj výhľad.
Sedel som v kaviarni, popíjal pomarančový džús a kávu. Nezmyslene dlho som v nej miešal lyžičkou cukor, asi preto, že v hlbokom mäkkom kresle, kvôli ktorým sem chodím (dôvod, prečo ich sem umiestnili - obrovské, nepraktické, ale veľmi pohodlné - musel vzniknúť iba nezvyčajnou súhrou náhod), som sa prepadával kdesi za seba, a vtedy som zbadal dvojicu, ktorá si sadla oproti. Dievča si preložilo nohu cez nohu, spoza kolena som videl jej tvár - niekoho mi pripomínala.