Najprv som videl len klobúk, potom tvár a keď sa priblížila, videl som jej telo. Ale ten klobúk dominoval celému zjavu, napriek tomu, že kráčala nahá.
Staršia žena už skrýva svoje telo, pretože vek sa prejavuje najviditeľnejšie na jej pokožke. Koža už nie je napnutá a svieža, už sa na nej neodráža svetlo v ladných krivkách, údy sú ochabnuté a zvrásnené a najviac odpudzuje predstavou, že aj my takto raz zostarneme.
Fialový zamatový klobúk mala úpravne posadený na hlave, akoby tam bol odjakživa. Keby ste videli len ten klobúk, ako si hovie na šedinách tej staršej dámy, videli jej oči s odhodlaním upreté dopredu, s jasným cieľom, ktorý bol pre mňa samozrejme neznámy, orlím nosom a napnutými perami, nebolo by vám na tej dáme nič podozrivé. Bol pracovný deň, ľudia smerovali za svojim cieľom.
Usrkával som z koktailu, ktorý som si kúpil v rýchloobčerstvení, a trochu ma boleli zuby z ľadovej drte, ktorú som hrýzol a zároveň prehĺtal. Myslel som na svoje veci, ktoré ma dnes čakajú.
Dáma kráčala pomaly, ale akoby presne po čiare, ktorú si vytýčila. A keby jej v tom nebránili domy a chodci, šla by priamo cez nich. Čochvíľa sa zastavila a počkala, kým jej ľudia neuvoľnili cestu.
Keď som prechádzal za roh ulice, ešte som sa obrátil. Zazrel som v dave jej klobúk, ako sa nadnáša na vlnách hláv.
