Starenka, čo som ju minule stretol bola tak rovnomerne zhrbená, že vytvárala chodiace obrátené L. Takto by som to až nepreháňal, ale úkaz to bol. Dievča kráčajúce a čítajúce knihu s nádherným poprsím a nohami. Neviem, čo čítala, názov knihy zakrývala rukami, ale farba obalu sa mi páčila. Niekedy si hovorím, je to vôbec možné? Vidíš, ako sa to celé riadi nejakými vzorcami a vzormi, ale z času načas ťa niektoré veci vyvedú z miery. To sú také fleše, ktoré potom ešte viac zvýraznia, v akých šablónach žijeme. Niečo, ako keď si ideš urobiť vlastnú web stránku. Nevieš si vybrať z tisícov prednastavených štruktúr, pretože ti stále vadí, že to už niekto použil. Ale najviac ma pobavilo, že dievča kráčalo ako Ježiš, ľudia sa rozostupovali, pretože išla kráľovná. Obohatila tento deň o jedno malé zamyslenie pre všetkých, ktorí ju videli. Kúpil som si pirôžtek, bol ešte horúci, a tak som iba postával a ofukoval ho. Minule ma priateľka odfotila s otvorenými ústami, ako gánim (zízam) v jednej kaviarni v Banskej Štiavnici. Nikdy by som si nepomyslel, že môžem aj ja takto vyvaľovať oči s otvorenými ústami. Keby ma vtedy niekto odfotil, ako gánim na dievča kráčajúce a čítajúce knihu, určite by som mal otvorené ústa. Teraz už viem, že je to možné.
