Vyzeral starší, tučnejší a pôsobil akýmsi šedivým dojmom. Keď sme sa so známym zhovárali, sem tam som sa na neznámeho pozrel, spoly zo slušnosti, spoly zo zvedavosti. Jeho pery boli ako obhryzená ceruzka. Rovné, hoci sa usmievali, a doráňané od vnútorného nepokoja. A predsa, aj keď pre mňa neznámy, rád by som sa s ním pozhováral. Lúčili sme sa, podali sme si ruky a môj známy mi povedal: - Teraz idem tuto s Karčim na pohárik.
Pomyslel som si, že Karči je typ dobrého spoločníka, ochotného načúvača. Skrátka, zriedkavý človek, na ktorého sa môžete spoľahnúť, že si nechá vaše spovedné tajomstvo pre seba, pre svoje uši.
Mať tak svojho Karčiho. Závidel som môjmu známemu, že ide len tak na pohárik s Karčim.
